Anketa: Hlinka 80 rokov po smrti. "Makal", aby národ rástol k Bohu

Anketa: Hlinka 80 rokov po smrti. "Makal", aby národ rástol k Bohu

Andrej Hlinka je po smrti už 80 rokov. Je "pochovaný" aj jeho odkaz? Má nám Hlinka čo povedať aj dnes alebo je lepšie, aby sme naňho zabudli? Ak si máme ešte spomenúť, čo si zobrať z Hlinkovho života pre dnešok?

Anton Hykisch, spisovateľ: Andrej Hlinka na počiatku 20. storočia jasne formuloval kresťanstvo ako základ politiky slovenského národa. Jasne vymedzil ciele Slovákov v česko-slovenskom štáte a trval na samobytnosti národa. Spolu s Rázusom sa usiloval o zjednotenie slovenského politického spektra na základe odporu k totalitným režimom pred druhou svetovou vojnou. Žiaľ, Hlinkovi nasledovníci politickú krízu nie vždy zvládli s úspechom a tak Hlinkov odkaz nadobudol negatívny charakter. Napriek tomu Hlinka patrí k zakladateľským osobnostiam moderného slovenského národa.

Marek Šmíd, historik, Historický ústav Filozofickej fakulty Jihočeské univerzity: Reflektovat vliv Andreje Hlinky je dnes, osmdesát let po jeho smrti, značné obtížné. Byla to bezpochyby osobnost s mimořádnými kontakty, skvělou formací a obdivuhodným rozhledem, která převyšovala snad všechny tehdejší slovenské elity. Na druhé straně to byla osoba, jež žila ve své době, která se na ní zrcadlila se všemi pozitivy i negativy. Třebas byl její charakter hodně specifický, můžeme dnes, v postpostmoderní době, jež zrelativizovala všechny hodnoty, obdivovat její nasazení pro křesťanské cíle a povznesení vlastního národa. Právě v těchto hodnotách bych dnes, v postupující integraci členských států do jednotné Evropy, viděl její největší přínos, který poukazuje rovněž na hierarchii potřeb: nejprve Bůh a teprve poté všechny -izmy, které jsou křesťanské víře podřízeny jako její určité doplnění. Právě v tom je Andrej Hlinka podle mého soudu stále aktuální.

Michal Pehr, historik, Masarykov ústav Akadémie vied ČR: Hlinkův příklad je cenný i pro dnešní,nejen slovenskou,generaci, a to především pro jeho odvahu říkat světu svůj názor. Velmi často se dnes bohužel setkáváme se strachem, které umlčuje naše svědomí. Hlinka byl prototypem člověka, který se nebál. Ne vždy měl pravdu, ale vždy jednal tak si myslel, že by věci měli být. V tomto si berme z něj příklad.

Ján Schultz, moderátor Národného mužského zboru (Spevácky zbor slovenských učiteľov), dirigent a nezávislý hudobný publicista: Nepoznám všetkých 49 300 slov právnych ustanovení EU o ochrane osobných údajov, ale poznám dôverne meno Andreja Hlinku. To mi stačí. Identifikačným duchovným srdcom Rakúska je zvonolejársky kolos PUMMERIN. Ak by slovenskí kampanologovia uliali podobný, mohol by sa volať jedine ANDREJ HLINKA. Či sa to stane, alebo nie, aj tak bude znieť v HUDBE VEČNOSTI , keď my už zamierime do Civilizácie Lásky, jeho čisté ostináto o ŽIVOTE a SLOBODE. 

Karol Javorka, lekár, kandidát na primátora Ružomberka: Pre mňa ako človeka vyrastajúceho v prostredí veľkej úcty k tejto osobnosti je najsilnejším momentom Hlinkova pevná a nezlomná vôľa nezištne chrániť pravdu a spravodlivosť. Ak si nechceme stáť za názorom, ak nechceme rešpektovať tradície a pritom uvažovať moderne, tak na Hlinku môžeme zabudnúť. Z Hlinkovho života si môžeme aj dnes vziať pevnú vieru, úctu k pôvodu, lásku k národu, zodpovednosť k poslaniu...

Ján Bednárik, vodohospodár, kandidát na primátora Ružomberka: Pre národ a Ružomberok bol človekom, na ktorého  nemôžme zabudnúť. Aj vtedy, keď žil, nebola ľahká  doba a dokázal povzbudiť ducha Slovákov k hrdosti, právu žiť a byť rešpektovaný na tejto Zemi. Každý takýto  človek  nás ako národ posúva ďalej. Ak si máme ešte spomenúť, čo si zobrať z Hlinkovho života pre dnešok? Veriť a nebáť sa ísť za svojím cieľom, že Slovensko  sa bude rozvíjať a bude sa mu dariť.

Ivan Staňo st., redaktor ružomberského dvojtýždenníka Spoločník: Hlinkov odkaz žije stále, žije v slovenskej štátnosti. Hlinkovo snaženie o samostatný národný štát je v dnešnej dobe skutočnosťou, o to viac potrebnou, keďže žijeme v dobe ekonomickej migrácie a národnú štátnosť potrebujeme neustále obhajovať. Hlinku môžeme smelo zaradiť medzi európskych štátnikov veľkého formátu.

Blaženka Krížová, študentka histórie: Andrej Hlinka bol človekom aktívneho postoja k problémom v sociálnej, politickej, či duchovnej oblasti, ktorým čelila spoločnosti na území Slovenska začiatkom 20. storočia. Podnikal kroky zmeny „zdola“ podporou zakladania úverových a potravných spolkov, osvetovou a publicistickou činnosťou, i „zhora“ zapojením sa do politiky na najvyššej úrovni. Nerezignoval ani vplyvom viacnásobného väznenia, prenasledovania, či silnej kritiky oponentov. Nemusíme sa ani dnes zhodnúť, že všetky jeho rozhodnutia zostali bez chýb, aby sme sa od Hlinku mohli učiť ochote prebrať zodpovednosť za potreby nášho okolia, spoločnosti, štátu, či cirkvi.

Peter Furiel, konzultant: Andrej Hlinka bol pracovitým človekom, dnes takýchto ľudí nazývame workoholikmi. Avšak na rozdiel od dnešných workoholikov nič z toho, čo robil, nerobil pre seba. „Makal,“ aby iní mali z toho osoh. „Makal,“ nie preto, aby rástol on, ale skôr tí, čo boli pri ňom. „Makal,“ aby jeho národ rástol k Bohu. Toto je jeho jánovskokrstiteľský odkaz. Mimochodom, taký istý máme aj od biskupa Vojtaššáka. Jeho odkaz bol aktuálny v čase, keď žil, a aktuálny je i dnes. Lebo tak, ako za Hlinkovho života boli ľudia, čo by chceli, aby nebol, i teraz sú ľudia, čo sa tvária, ako keby nebol. Pre takých nielen Hlinkova, ale kohokoľvek iného, jemu podobného, práca a odkaz sú len niečím nepotrebným a bezcenným.

A či je s ním pochovaný aj jeho odkaz? No mnohí sa o to stále snažia, ale stále sa ich pár nájde, čo ho “exhumuje.” A čo si od Hlinku zobrať? Ak smiem, ja by som odporúčal vynasnažiť sa znovu porozumieť a žiť jeho: “Za Boha ... a za národ...” Ak sa pozrieme na seba, kam smeruje naše úsilie? K spoločnému dobru či blahu alebo osobnému dobru či blahu? Nemám o nás, generáciách po ňom, žiadne ilúzie. Žijeme si ako spolok rozhádaných sebcov. Nie, že narozumieme prečo za Boha obetovať život a za národ slobodu, my dnes už nevieme, prečo vôbec niečo obetovať, keď ponuka práv na čokoľvek je dnes taká rozmanitá...