Bohuš Kaliarik: Genealógia ma zaujala detektívnou prácou

Vieme o Andrejovi Hlinkovi zistiť ešte niečo nové aj vďaka genealógii?

Psychológovia Marshall Duke a Robyn Fivush zistili, že deti, ktoré poznali históriu svojich rodín, vykazovali aj vyššiu sebaúctu, menej úzkosti, mali menej problémov v správaní a lepšiu sebakontrolu. Zdá sa, že poznať históriu svojej rodiny je dôležité a prínosné. Jedným zo spôsobov, ako spoznávať rodinné korene, je zistiť si aspoň niečo o svojich predkoch. Genealógii sa venuje aj Bohuš Kaliarik, ktorý okrem rodostromu svojej rodiny zaznamenal aj mnohé iné – napríklad sa venoval aj Andrejovi Hlinkovi, pričom ide zrejme o jediný spracovaný rodokmeň jednej z najvýznamnejších kňazských a politických postáv slovenských dejín

Zaznamenali ste rodostrom vašej rodiny, ktorý obsahuje takmer 5 000 mien. Prečo ste sa na to dali?
Chcel som poznať predovšetkým korene mojej rodiny a postupne sa to rozrastalo o rodinu mojej manželky a neskôr aj o vzdialených príbuzných z obidvoch strán. Keď som našiel nejaký rodinný vzťah, tak som si ho zaznamenal. Predpokladal som totiž, že predovšetkým z mojej strany, keďže obaja rodičia pochádzajú z Černovej, že veľká časť tejto mestskej časti Ružomberka mi je vlastne rodina. A to sa aj postupne potvrdzuje.

Keď ste spoznali šírku a hĺbku vašich rodinných vzťahov, cítite sa byť zakorenený v širšom príbehu vašej rodiny a vášho rodu? Našli ste nejaké zaujímavé príbehy či postavy vašich rodinných/rodových dejín?
Určite áno, mňa okrem mien predkov a súčasníkov zaujímali aj ich príbehy. Za každým menom sa totiž skrýva nejaký životný príbeh. Keď si ho niekto prečíta, tak si vie ľahšie predstaviť človeka, ktorý nosil to-ktoré meno.

Čím vás zaujala genealógia?
Zaujala ma detektívnou prácou, porovnávaním viacerých zdrojov, verifikáciou údajov a komunikáciou s ľuďmi – potomkami.

Je dôležité poznať svojich predkov? Čo nám dáva znalosť rodokmeňa?
V určitom veku pre mňa nebolo dôležité vedieť, kto boli moji predkovia. Hlavne vtedy, keď ešte žili. Keď sa však začali vytrácať, tak som zistil, že veľmi rýchlo som pozabúdal všeličo, čo mi rozprávali o sebe, o svojich rodičoch čo prarodičoch a mnoho z toho je už nenávratne preč. Preto sa snažím zachytiť kúsok histórie pre mojich potomkov, aby o sto rokov nemuseli zisťovať, kto boli ich predkovia. Dnes vidím, že to bola dobrá voľba, keďže stále viac a viac ľudí prestávajú spútavať hranice rodnej obce čo mesta a ich domovom sa stáva celý svet. Raz sa ale budú zaujímať, odkiaľ prišli ich predkovia a ja takto dávam odpoveď mojim budúcim generáciám.

Ako dnes pracuje genealóg?
Nepasujem sa za genealóga, pre mňa skúmanie histórie rodu je iba hobby na vyplnenie času počas dlhých zimných večerov a víkendov. Takže na túto otázku odpovedať neviem. V mojom prípade je to tak, že využívam predovšetkým rôzne online zdroje a taktiež komunikáciu s ľuďmi, členmi širšej rodiny.

Spracovali ste aj rodokmeň Andreja Hlinku. Čo vás k tomu viedlo?
Zaujímalo ma, či existuje nejaké prepojenie našich rodov. A našiel som nepriame prepojenie cez prvú manželku otca kňaza Andreja Hlinku Máriu Záhorcovú. Pri spracovávaní tohto rodostromu som zistil niekoľko nejasností, ktoré sú zatiaľ pre mňa veľkým orieškom. Napríklad v roku 1907 bol počas černovskej októbrovej masakry ťažko zranený Jozef Hlinka, bratranec A. Hlinku. Neskôr na následky zranení zomrel v Pešti a tam bol aj pochovaný. Píše sa  že mal 50 rokov. Ja som však doteraz nenašiel v matrikách človeka menom Jozef Hlinka, ktorý by sa narodil v rozmedzí rokov 1856-1858.

Čo je zaujímavé v Hlinkovom rodokmeni?
Mňa zaujalo hlavne to, že jeho otec a mama sa volali Andrej Hlinka a Mária Šulíková  a úplne rovnaké mená mali jeho bratranec s manželkou. Tiež ma zaujalo, že Hlinkov otec sa pri narodení volal Hlinka, potom pri narodení detí či z prvého, alebo z druhého manželstva si uvádzal priezvisko Hlinka. Tu je príklad pri deťoch z druhého manželstva:  priezvisko Hlinka (Zuzana, Andrej, Jozef, Štefan), ale aj Szidor (Ján), ako aj Hlinka/Szidor (Katarína). Niekedy mi pripadá, že si z nás chceli predkovia urobiť žart, aby sme sa pri ich vypátraní trochu pobavili a pozdržali.

Podarilo sa vám aj zistiť niečo nové, čomu sa doteraz dejepisci nevenovali?
Pri skúmaní Hlinkovho rodostromu so zistil, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa zabúda  na jednu vlastnú sestru A. Hlinku menom Katarína, ktorá sa narodila 5. decembra 1862 v Černovej v dome č. 92 a zomrela 16. marca 1863 v tom istom dome na zápal mozgu. Ako rodičia sú uvedení Andrej Hlinka Szidor a Mária Šulík. Podľa mňa určite ide o vlastnú sestru A. Hlinku kňaza. Keď sa pozerám na dátumy narodení všetkých detí od matky Márie Šulíkovej (Schulik), tak to dáva zmysel:

Zuzana 4.6.1858
Ján 21.6.1860
Katarína 5.12.1862
Andrej 27.9.1864
Jozef 15.10.1866
Štefan 24.12.1870

Každé dva roky sa narodilo niektoré dieťa, okrem posledného. Kontroloval som matriku narodených, ale žiadne dieťa sa im v rokoch 1867-1869  nenarodilo. Všetky deti (aj z prvého manželstva) okrem Kataríny, sa dožili viac rokov, preto si ich mohol kňaz A. Hlinka aj osobne pamätať, Katarínu nezažil. Ak informácie o jeho rodokmeni (o počte súrodencov) vychádzajú z jeho slov (našiel som údaj, že pochádzal z 9 detí aj v v jeho životopise od Karola Sidora), potom na sestru Katarínu, ktorá zomrela prakticky po troch mesiacoch života, vôbec nemusel myslieť a možno o nej ani nevedel.

Zaujímavé je aj to, že Karol Sidor uvádza hneď na začiatku prvej kapitoly svojej knihy Andrej Hlinka, že jeho otec sa narodil 26.2.1821 v Černovej a zapísaný je v matrike pod menom Andrej Sidor. Ale k tomuto dátumu žiadne také dieťa nie je zapísané. Podľa mňa sa narodil 26.9.1821 v Černovej a zapísaný je v matrike ako Andrej Hlinka.

Aký je váš názor na Andreja Hlinku? Je dôvod, aby sme naňho pamätali aj dnes?
Beriem ho ako významného bojovníka za nezávislosť slovenského národa. Len neviem, či si jeho a jemu podobných ľudí vieme v našej spoločnosti oceniť a vážiť. Myslím si, že ak ľudia po niečom túžia, tak ako kedysi Slováci po samostatnosti a boli niektorí ochotní za to aj život položiť, tak po dosiahnutí cieľa rýchlo zabúdame, koľko námahy, úsilia a obetí to stálo. Myslím si, že to je aj prípad Andreja Hlinku. Myslím si, že je potrebné nájsť vhodný spôsob, ako podávať ľuďom akékoľvek historické udalosti, aby ich správne pochopili a vážili si tých ľudí, ktorí niečo v prospech národa, čiže druhých ľudí vykonali. Aby to neboli iba názvy ulíc, či busty a pamätníky. Ale že za každým menom sa skrýva životný príbeh, ktorý sa nejako odvíjal a prečo sa tak odvíjal.

Zaujímate sa aj o Černovskú tragédiu z roku 1907, objavujú sa názory na spresnenie dát obetí. Ako sme na tom s genealógiou černovských hrdinov z 27.10.1907?
Zaujímam sa aj preto, lebo môj prastarý otec bol údajne postrelený, ale hlavne odsúdený na 1 rok väzenia a stratu občianskych práv. Trochu mi prekáža, že pri obetiach nie je napísaný ich presný dátum narodenia, ale iba ich vek pri zastrelení. Neviem, prečo je to tak, ale možno aj preto, lebo nevedeli kedy sa naozaj narodili. Viackrát som sa v matrikách stretol s tým, že uvedené roky napríklad pri sobášoch sa nezhodovali s dátumom narodenia ženícha či nevesty. Ako som už spomenul, napríklad pri Jozefovi Hlinkovi neviem určiť, kedy sa narodil. Ale to aj prípad niektorých ďalších zavraždených.

Jedným z osobností, ktorej pripravujete rodokmeň, je aj Karol Sidor. Prečo on?
Predovšetkým ma zaujíma, či existuje nejaké priame rodinné prepojenie na Andreja Hlinku. Mal som také indície, že by to malo byť cez jeho matku alebo starú mamu. Zatiaľ som zistil, že cez matku to nemohlo byť. Sám Karol Sidor píše vo svojom denníku, že jeho matka sa volala za slobodna Repková a jej matka sa volala za slobodna Kapalová. A pochádzala vraj z Poľska. Čo ma však ešte ďalej zaujíma je, ako pokračoval životný príbeh jeho rodiny po jeho náhlej smrti v roku 1953 v exile v Montreale.

Máte nejaké ďalšie oblasti, ktorým sa chcete v genealógii venovať?
Momentálne ani nie, chcem dotiahnuť do nejakej vhodnej podoby rodostromy Andreja Hlinku a Karola Sidora a potom sa uvidí.

Vyšlo na blogu Matúša Demka v nedeľu 8.4.2018. Publikované so súhlasom autora.