Pavol Stano: Prečo je Hlinka inšpirujúci aj dnes?

Pavol Stano: Prečo je Hlinka inšpirujúci aj dnes?

Túto náročnú otázku sa rozhodol zodpovedať vydavateľ Pavol Stano z Post Scriptum.

Človek žije v čase a či chce, či nechce, dotýka sa aj minulosti, s ktorou ho spájajú predkovia, vyrovnáva sa s nimi svojím spôsobom. Vraví sa, že zdravé rodinné, rodové väzby majú významný dopad na integritu osobnosti. Odstrihnutie sa od koreňov, radikálna vzbura signalizujú zväčša nevyrovnanosť a potenciál odklonu od primeranej miery kontinuity.

Pravdepodobne sa dá vidieť analógia s národom. V polovici 30. rokov minulého storočia sa jeden náš popredný politik vyjadril, že „národ za prítomnosť svoju ďakuje minulosti a na tejto sa zakladá jeho budúcnosť.“ Nuž, ako teda vnímať minulosť? Ako vnímať Andreja Hlinku? Dá sa to rozlične. Veď osobnosti, ktoré sa v našej minulosti vynárajú, môžu byť hodnotené ako patriace do panteónu, ale aj do panoptika – podľa toho, akým spôsobom, cez aký filter sa na ne pozerá, aký uhol pohľadu sa „udomácni“ vo verejnom priestore. To dnes znamená – v médiách...

Žiaľ, Slováci dnes nemajú sformulovaný svoj národno-historický naratív. Pri všetkom akceptovaní individuálnej rôznorodosti a plurality by sa malo dať sformulovať jadro príbehu nášho národa, na ktorom by sa zhodla jeho podstatná časť. A ten by tvoril akýsi kánon, o ktorom by platilo, že sa k nemu vo všeobecnosti pristupuje s istou mierou úcty, pokory, láskyplnosti. Andrej Hlinka by mal v ňom dôstojné miesto.

Prečo je Andrej Hlinka stále inšpirujúci? Napríklad:

Lebo predstavuje ohromný osobný príbeh – dôkaz ako z masy ubiedených Slovákov v závere 19. storočia môže vlastným pričinením, napriek rozličným protivenstvám, vytrysknúť gejzír energie, ktorá mení svet.

Lebo mal úprimné a čisté úmysly ‒ svoj život na prvom mieste zasvätil snahe zlepšiť životné podmienky obyčajných ľudí jednotlivo i rozvoja národa ako celku a vlastná činnosť sa mu nestala zdrojom osobného prospechu.

Lebo porozumel svetu, pochopil na čom stavať, čo je dôležité ‒ ako katolícky kňaz verne uplatňoval Bohom dané a Cirkvou hlásané princípy a zásady hovoriace o láske, nezištnej obete,  hľadaní cesty, konaní v záujme dobra.

Lebo mal jasno, kam chce slovenský národ pozdvihnúť ‒ pochopil, že „bezmenná“, svoju národnú identitu možno v širšom kontexte ani netušiaca pospolitosť medzi Dunajom a Tatrami, sa môže postaviť na roveň iných národov, keď bude sebapovedomá, zorganizovaná a zvrchovaná; za 50 rokov Hlinkovho aktívneho života sa Slováci stali schopnými rozhodovať o sebe (to neznamená, že vždy ideálne, bez chýb).

Lebo bol vytrvalý, konzekventný a konzistentný – problémy pomenúval priamo, nevzdával sa pri neúspechu, nemenil názory, nerobil kompromisy, nepovzbudzoval k nenávisti ani nevyzýval na násilie; vážil si odkaz svojich veľkých predchodcov: bernolákovcov, štúrovcov, memorandistov, matičiarov a nadväzoval naň.

Nezišiel by sa nám tu jeden taký aj dnes?

Pavol Stano

Autor je vydavateľ. 

 

Projekt AndrejHlinka.sk môžete podporiť vaším dobrovoľným príspevom na č. ú. SK76 8360 5207 0042 0408 4048 (mBank). Ďakujeme!