Parlamentné prejavy: "Slovák je pobožný, citlivý, konservatívny"

24. schôdza Národného zhromaždenia, štvrtok 30. 1. 1919. Správa ústavného výboru o predlohe volebného poriadku do obcí.

Posl. Hlinka: Veľactené Národné shromaždenie!

Prv, než pristúpim k meritu pojednávania, totiž k návrhu volieb do obcí, ráčte mi dovoliť o slovenských pomeroch jedno - druhé povedať, a to preto, lebo o slovenských pomeroch v 18. schôdzi dnes týždeň padly tiež poznámky, poznámky, ktoré týkajú sa mojej osoby, nie práve najsympatickejšie, ba naprosto poznámky môj charakter do pozadia kladúce. Preto ako muž, ako politik a i ako charakterný človek musím s tohoto miesta jedno - druhé vysvetlím.

Veľactené shromaždenie, v 18. schôdzi kolega B e c h y n ě dovolil si odvolávať sa na moju jednu prednášku, ktorú jsom mal v Národnom dome, a z tejto prednášky predniesol úryvky a síce úryvky z časopisu Čecha. V týchto úryvkoch boly poznámky, ktoré by mohol celý český národ vzťahovať na seba a ktoré by mňa mohly označiť ako nepriateľa celého národa, alebo ako nepriateľa celej československej republiky, mňa, ktorý som, veľactené shromaždenie, iste jeden z najprednejších, jeden z najvernejších ich stúpencov a členov.

Veľactení pánovia, keď kritisujem a posudzujem jednu alebo druhú, či tretiu politickú stranu, vtedy neposudzujem samotný štátny útvar. Keď kritisujem jednoho alebo druhého môjho politického protivníka, nekritisujem český národ. Sme radi a pyšní, že my bratrom Čechom môžeme sa poďakovať, že sme dnes voľným národom a že si môžeme ruku podať. Naše rany boly veľké, náš bôľ bol ťažký a keby nebolo bratského českého národa, tak by náš bôľ a egyptská poroba neboly vyšly nikdy najavo.

Veľactení pánovia, kolega Bechyně odvoláva sa na "Čecha", že som povedal, že 90% katolíkom berú vieru. Ale on nepovedal, kde berú, ako berú, čo berú. Len vytrhnul jednu vetu, premissiu vynechal, konsekvenciu vynechal, povedal len, že berú.

Páni moji! Já nechcem urážať nikoho, chcem len vážne radiť, lebo Wilson hovorí: Rozum a umiernenosť v politike sa má tak ako panovník v ústavnom štáte. Panovník len vladári, panujú ale iní. Tak i v politike rozum len vladári, panujú ale mnohokrát vášne, panujú náruživosti, často osobné sympatie a i antipatie. Preto u mňa v tomto osvedčení nehľadajte žiadnej sympatie ani antipatie. Ja keď som hovoril o týchto veciach, hovoril som pod dojmom tých vecí a udalostí, ktoré sa tu bohužiaľ staly a ktoré naše presvedčenie katolícke hlboko urážaly. Ja mám za satisfakciu, že národný výbor vyslovil nad činom tretieho novembra svoje poľutovanie a tým som bol uspokojený. Ale, pánovia, ten fakt sa odčiniť nedá, ten fakt, čo sa stal na Staromestskom námestí, ten sa odčiniť nedá, a tento prišiel cestou časopisov do verejnosti. Preto cítilo Slovensko akési obavy v náboženskom ohľade, akúsi bázeň, a to je pre nepriateľov našej Československej republiky, pre Maďarov, pre nepriateľov našich na pravo i na ľavo veľmi vítané. Tí hneď ukazujú: Slováci, pozrite, čo Vás očakáva. My sme Vám brali len reč, ale tam Vám idú brať i vieru.

Pánovia, rozhliadnime sa! Tá naša krásna ríša, táto naša krásna republika, aká je vznešená, aká je bohatá! Máme všetko, čo nemá iný. Počínajúc od pšenice, máme hory, máme lesy, drevo, kamenné uhlie, mramor, máme zlato, železo, antimón, máme i kráľovský napoj, i tokajčiny kus. Sme iste najkrásnejšou republikou v Európe. Sme, pánovia, republikou, ale obkľúčení z každej takmer strany nepriateľmi. Ráčite pozrieť na tú podobu našu! Keď chcem ísť z Ružomberka do kráľovskej Prahy, vážené shromaždenie, ráčite vedeť, koľko musím cestovať? 31 hodín musím cestovať, a to vo voze chladnom, neosvetlenom, nevytopenom. Na severu a východe vidíme, tam máme nepriateľov Poliakov, ktorí nás dnes z Těšínska vyháňajú. Na juhovýchode máme nepriateľov Maďarov, ktorí nás tak ľahko nezabudnú, ktorí tak ľahko korisť z rúk nepustia. Máme i Nemcov. Máme iných nepratieľov, ale máme nepriateľovi vnútri, a to sú rôzne elementy.

A keď teraz na Slovensko prijde zpráva zo včerajšieho zasedania, keď tam prijde to, čo bolo včera v Prager Tagblattu, že včera tu debatovali, že tu bola theologická diskussia, a že práve v tomto Národnom shromaždenie padla poznámka, že "Boha niet", a keď toto ten tichý slovenský národ sa dozvie: čo povie?

Pánovia moji! Láska k nášmu útvaru by sa oslabila, ľud slovenský ochabne, ľud slovenský zatratí ten enthusiasmus národný k tomuto novému útvaru, a toho využijú naši nepriatelia.

Na konec si dovolil kol. Bechyně povedať, že vraj tá gloriola okolo hlavy Andreja Hlinky je hodne falošná. Poviem to úprimne: aureolu som nehladal, aureolu som nemal a stala-li se táto aureola falešnou, alebo vybľadla-li, vybľadla len v práci, len v utrpení, len v tom, v čom každý človek musí vybľadnúť.

Tá aureola vzťahuje sa na môj boj, ktorý som mal so svojim hierarchom, so svojim biskupom Alexandrom Párvym. A v tomto boji, ako ráčite vedeť, bol som víťazom, lebo najvyššie fórum povedalo: "Suspensio iniusta sustineri nequit." A jeden raz som toho mal dosť. Víťaz preukáže alebo: Vae victis. alebo ukáže lásku a veľkodušnosť, zvláště keď je podriadeným. My sme premohli ťažkosti tisícročnej poroby. Mnohí z nás boli vojakmi. Boli sme v podriadenom postavení. Pánovia, viete, čo je povinnosťou vojaka, čo je povinnosťou podriadeného voči predstavenému: poslušnosť a úcta. Ja som, pánovia, nikde a nikdy sa neodchýlil od charakteru slovenského, a v tomto shromáždění padla poznámka práve z našich lavíc, že Hlinka vtedy zradil národ, keď bozkal ruku Párvymu. Ja nad faktom tým palicu lámať neidem. Že Hlinka nikdy nezradil národ, o tom dovoľte mi prečítať toto: 1914 6ho augusta "Nagyszombat és Vidéke" - to je maďarský list a píše - páni kolegovia sotva rozumia maďarsky a v maďarskom parlamente nebolo slobodno po slovenský čítať - poviem vám tedy aspoň nadpis: "A spiónok aratási idénye bekövetkezett" - to je: "Žatva špiónov nastala." A medzi tými špiónmi na prvom mieste uvádza: Títo nesvedomití buriči po celý rok otravovali duše ľudu, vo svojich hanobných panslávskych listoch napádali Maďáriu, pravda, potom sa skryli, lebo guľa a Párvy im veľmi imponujú." A čo myslíte, kto je medzi týmito buričmi? Hlinka, Štúr, Milan Hodža, Markovič, Juriga, Skyčák, Tománek.

R. 1914 už po 3 roky mali ma za generála špionáže. To sú všetko zradcovia a Markovič, nie tento Markovič, mladý doktor, ale jeho otec, s ktorým som vykonal veľké boje, s ktorým som žil a mrel, tento je tiež medzi špiónmi.

Ale páni hovoria, že A. Hlinka zradil národ, keď podal biskupovi ruku. Musíme vedeť nakoľko a pred kým obstojí táto obžaloba.

Tu, pánovia moji, nakoľko neznáte pomery, mohli byste ľahko uveriť, že je to pravda, ale Národnie Noviny z r. 1918, 30. rijna svedčia o opaku toho.

Keď sme se sišli v Martine, vo sviatočnej nálade sme vypovedali to, čo český národ tak túžobne, ale bázlive očakával: čo povedia tí skľúčení, bojazliví Slováci?

Mysleli by ste, pánovia, že tí ponížení Slováci povedia, že my Slováci chceme samostatnú republiku, že my s českým národom nechceme mať nič, že ako Dvoržák, Liptay a ostatní chceme republiku samostatnú?

Keď sme s úzkosťou očakávali to, čo sme včera čítali v "Prager Tagblattu" alebo v "Bohemii," že na Tarchovej, tedy na samých hraniciach sa ešte dnes utvorila samostatná slovenská republika. (Hlas: Maďaronská.)

Pravdaže maďaronská. Čo byste boli povedali, keď by sme my ešte pod tlakom, v neistote, nevediac čo s nami bude, boli povedali, že si žiadame samostatné sebaurčujúce právo bez českých bratov?!

A kto bol, pánovia, ten, kto túto myšlienku najimposantnejšie bránil? To bol zasa ten, ktorému tu povedali, že zradil slovenský národ: Andrej Hlinka!

19. kvetna 1918 sme sa sišli v Turč. Svat. Martine na poradu a tam sme sa radili: Takto sa nemôžeme ihrať na schovávku, lebo nám potom nebudú veriť ani Češi, ani na druhej strane, ale musíme raz prehovoriť mužské slovo, kto sme a čo chceme. A, pánovia, tu ja som vstal na porade a povedal som: "Dosť sme sa už naotáľali! Umrieť lebo žiť, ale povedzme, že my stojíme na májovej resolúcii!" (Výborně! Potlesk.)

Vyriekli sme to, a bolo to determinované, ale na verejnosť to ovšem ešte neišlo.

30. októbra r. 1918, keď Samuel Zoch, terajší župan prešporskej stolice navrhnul deciziu, že stojíme všetci na základe májovej resolucie, že tvoríme jeden československý národ, a že nás nič a nikto nerozdvojí, tehdy som vstal a "Národnie Noviny", o ktorých nemôže predsa nikto tvrdiť, že by boly časopisom klerikálnym, že by prialy tej alebo onej strane, lebo sú orgánom národným, hovoría takto:

-"V tomto hromovom "živio Wilsonovi!" prehovorila teraz otvorene, rozhodne, neodvolateľne a ozvala sa tá duša zvláštnou výrečnosťou, uľavujúcou i elektrizujúcou na rtoch veľkého kňaza a martyra slovenského Andreja Hlinky. (Výborně! Potlesk.)

Pánovia moji! Takto hovoria zradcovia! Nehovorím nábožensky, nehovorím národnostne. Na Slovensku do roku 1918 do 30. októbra (řijna) bola len jedna strana: buď slovenská, lebo neslovenská. Tu sa koriť musíme. A že my sme tam mali len jednu stranu, to môžeme dokázať knižkou pod menom" Vyhubiť"!, ktorú napísal K. Targo, snad Karol Kálal.

Tam sa píše o voľbách, o obciach, o pomeroch na Slovensku, to všetko je tam napísané a je tam napísané, že Dra Juliusa Makoviča volili i katolickí voličia. Nebolo medzi nami náboženských rozdielov. Pánovia moji, na Slovensku boly medzi katolíkmi dve slovenské strany s tým istým programom. Evanjelici volili ako strana národná pod tým istým programom svojich poslancov ako v Mikuláši.

Na Slovensku hovoriť o tom, ako hovoril kol. Devečka, že by bol klerikalismus brutálný, je - mierne povediac - netaktičnosťou. (Posl. dr. Markovič: Brutálny klerikalismus je to? Posl. dr. Šrámek: Vulgárny!) Teda vulgárny. Nemám tesnopiseckých zápisov. Včera som ich hľadal a neviem, či vulgárny či brutálny. Viem len, že sa hovorilo, že je na Slovensku klerikalismus. (Posl. dr. Markovič: Že nemá pôdy na Slovensku vulgárny klerikalismus!) Dobre, i to vám kvitujem. To nám ukáže národ, kdo má pôdu na Slovensku. To nám povie národ. My sme samozvanci, my sme tu na odporučenie dra Srobára, my tu menom národa nemôžeme hovoriť. (Potlesk.)

Keby bol kol. Devečka povedal, že na Slovensku sú rôzne vady, že na Slovensku prekáža osvete, pokroku a blahobytu slabosť slovenského ľudu, jeho pitky, keby on bol povedal, že po 31. ríjnu javí sa na Slovensku práve v Oravskej župe akási známka bolševismu a že nepriateľ sa blíži, keby bol videl, že ľud nemá vládu, že nemá poľa, dobytka, keby bol hovoril o kadejakých centrách, ktoré rozhodujú nad ľudom, bolo by to správne; ale takou vecou kolegu napadnúť je, mierno rečeno, nekollegiálnosť. (Potlesk. Poslanec dr. Markovič: Do lesa sa zavolalo a odpoveď prišla.) Pánovia moji, do lesa sa nevolalo. Já tu volám do lesa. Tu je ten vznešený les, a ráčte posúdiť, aká bude odpoveď. Ja mám za sebou 30ročnú politickú minulosť a zradcovať sa nedám. (Výborně. Potlesk.) Ja mám za sebou 33 mesiacov žalára a keď poprvej prídem na politickú arénu, páni ma nemenujú ani klerikálom, ale rovno národným zradcom!

Pánovia, dalo by sa o tom ešte mnoho povedať, ale že je napiatosť a sú ešte iní rečníci prihlásení, poviem niečo k predmetu debaty samému.

V návrhu zákona dotkla se nás Slovákov nemilo jedna vec. My vidíme v návrhu tom úsvit lepšej budúcnosti, my vidíme v ňom to, o čom sme nikdy v Maďárii nesnívali. Boly síce i tam voľby verejné, ale pod tlakom maďarským. Rovné, tajné, bezprostredné, obligátorné a proporcionálne voľby, to je úsvit budúcnosti, to je ten ideál, po ktorom sme túžili. Len k hlave 5. veľactení priatelia, by som si dovolil prejaviť pranie, aby sa tam vložilo v § 28., kde sa jedná o dni a miestnosti voľby, za "Voľba obecného zastupiteľstva, koná sa od 8. hodiny rannej" aby sa vložilo: "na Slovensku vo všedný deň" preto, lebo naše city v tomto ohľade ešte i za volieb Bánffyho a Tiszy šetrili. Na Slovensku je ešte málo tovární, že by sme museli rešpektovať robotníkov, keby sa to vykonalo niektorý robotný deň. Ďalej dovolil by som si maličkú zmenu navrhnúť, a síce k X. hlavy bodu druhému, kde sa uvádza: "Přestupek bude soudem stíhaný pokutou od 50-500 K, nebo vězením od 1 týdne do 3 měsíců". Tam by som chcel k bodu 2. z II. odseku doložiť, že by na Slovensku pred voľbou a v deň voľby liehové nápoje sa nepredávaly. To bolo vždy príčinou špatných a nečistých volieb, že sa slabé duše predávaly. A síce ten II. bod jedná proti zákonu o výčepu a predávaniu nápojov, omamujúcich alkoholom a to by sa položilo do II. odseku 2. bodu. Je treba, aby pokuta bola ohľadom krčmárov o mnoho väčšia. To bolo, pánovia, mojou cťou a povinnosťou oznámiť a vítam tento návrh s tým slovom, že slovenský národ víta úsvit krásneho rána a že chce s českými staršími bratmi pracovať, ako to povedal pán ministerský predseda, že v tejto republike starším bratom bude Cech a mladším bude Slovák. že hlavou bude Cech a srdcom Slovák.

Jedno, pánovia, môžem povedať a račte prijať uistenie, že Slovák je pobožný, citlivý, konservatívny. (Výborně. Potlesk.)

 

Viac na: http://www.psp.cz/eknih/1918ns/ps/stenprot/024schuz/s024002.htm