Parlamentné prejavy: Pittsburská dohoda zabezpečuje Slovákom právo na existenciu

18. schôdza Národného zhromaždenia, 9. 11. 1920. 1. pokračovanie v rozprave o vládnom vyhlásení.

Poslanec Hlinka: Slavné Národné shromaždenie! Veľactení pánovia a dámy! Cítím sa celkom úplne tak ako pri prevrate 1918 dňa 30. októbra v ten historický deň, keď sme v Turčianskom sv. Martine dobrovoľne vydali proklamáciu, že my Slováci a Česi chceme tvoriť jednu spoločnú vlasť a jeden spoločný štát, že sa schádzame a cítíme ako rovný s rovným, ako brat s bratom, že my dvaja bratia budeme stavať tento mohútny dom, túto budovu nášho práva. Od tých dôb prežil náš ústavný život dva roky. Za tieto dva roky, veľactené shromaždenie, vidíme už dnes štvrtú vládu. Dnes je to už tretí systém, ktorým zkúšame po čas nášho života ústavného. A čo znamená ten dnešný systém a vláda? Nič iného než bankrot politického rozumu pána Švehlu. (Tak jest!)

Veľactené shromaždenie! Všenárodná koalícia neobstála, koalícia agrárníkov so socialistmi neobstála a dnes prišla vláda úradnícka, za ktorou nik nestojí a ktorá doznáva, že neobstojí, poneváč je len dočasná. Vôči tejto vláde ľudová strana zaujíma nasledujúce stanovisko. Výkonný výbor ľudovej strany v Žiline 22. septembra usniesol sa na tejto rezolúcii (čte): "Výkonný výbor slovenskej ľudovej strany nemôže súhlasiť, že pán prezident republiky nie z väčšiny snemovej demokratickým spôsobom vymenoval úradnícke ministerstvo.

Ohradzuje sa oproti tomu, aby mimo snemu iný činiteľ dával smer vláde, a to tým viac, že výkonný výbor slovenskej ľudovej strany je rozhodne proti dosavádnemu pokračovaniu v tom smere, ktorý na kraj zkazy priviedol Slovensko a republiku.

Pri tom všetkom nechceme klásť prekážky v cestu tejto vláde, nakoľko chce účinkovať, aby zákony prišly v platnosť a ustálily sa právne poriadky. Na tom stanovisku zotrváme, dokiaľ vláda neprekročí hranice svojej úradníckej moci.

Žiadame od nej, aby nám zabezpečila slobodu tlače, shromažďovania a spolčovania. Predovšetkým žiadame zrušiť cenzúru našich novín.

Žiadame, aby sa všemožne pričinila, že by katolícke církevné pomery obsadením biskupských stolcov dľa úmyslu svätej stolice čím skorej boly usporiadané. Cirkevné majetky a školy žiadame odovzdať ich právnym majiteľom. Cirkevné vrchnosti nesmú byť prekážané vo svojom právnom účinkovaní prechmatmi vládnej moci.

Žiadame uplatnenie zákona, že na Slovensku úradnou rečou je slovenčina. Na Slovensku žiadame v prvom rade slovenských úradníkov. Ďalej žiadame, aby sa zrušením diét odstranil rozdiel platu medzi českými a slovenskými úradníkmi. Taktiež žiadame rovnosť zásobovania krajov s vylučeným triedneho zásobovania.

Žiadame prídel licencií nášmu národu. Žiadame previesť pozemkovú reformu, a to čím skôr, bez rozdielu stranníckosti. Žiadame zrušiť centrále a uviesť voľný obchod. Žiadame, aby slovenskou úrodou v prvom rade Slovensko bolo zaopatrené.

Konečne žiadame úplnú samosprávu Slovenska. Nateraz aspoň to žiadame, aby správa Slovenska bola sverená slovenskému správnemu výboru na čele s ministrom s plnou mocou pre Slovensko.

Žiadame, aby čímskorým prevedením obecných a župných volieb náš národ správu svojich vecí dostal do svojich rúk.

Sme za pravú ľudovládu a proti akejkoľvek diktatúre."

Veľactení panovia a dámy, toto je usnesenie výkonného výboru našej skupiny, ktorá sa sišla v septembri v Žiline. Čo nás viedlo k tomuto uzavretiu? Viedla nás výlučne zkúsenosť, viedly nás výlučne krivdy, ktoré sme videli, páchané na slovenskom národe. Cítime a vidíme, že v našej republike sa chce uplatňovať akýsi systém Gesamtsmonarchie, ktorýžto systém sa zhrútil a v nivoč obrátil Rakúsko, a my súc verní tejto republike chceme ju uchrániť, poneváč sa obávame, že týmto systémom sa naša republika iste zhrúti a zničí. (Tak jest!) Keby v starom Rakúsku a Uhorsku nebol býval systém Gesamtsmonarchie, bol by sa iste uplatnil systém väčšiny, bola by panovala tá prirodzená väčšina ak v Rakúsku tak v Uhorsku, totíž väčšina slovanská. Tí, ktorí vykopali hrob rakúsko-uhorskej monarchii, dnes zase sa hlasia a nenaučivše sa ničomu z histórie a politiky, začínajú našu československú republiku viesť tým istým spôsobom ako Rakúsko-Uhorsko. Bohužiaľ k tomuto systému, k tejto politike pridala sa aj veliká čiastka našej slovenskej inteligencie. Táto slovenská inteligencia ovšem pripomínam, že snáď nie vždy a všade - pre svoje osobné záujmy zabudla, že je zástupcom slovenského národa, táto inteligencia pridala sa k centralistickým stranám a tak zapríčinila nepokoj a nespokojenosť na Slovensku.

My, ktorí sme budovali a stavali túto republiku a budovať ju chceme, za žiadnu cenu sa nevzdáme svojich práv. My Slováci, máme právo... (Hluk, místopředseda Buříval zvoní: Prosím, abyste řečníka nevyrušovali!) na autonómiu, my Slováci stojíme na základe pittsburgskej smluvy, uzavrenej medzi českým a slovenským národom, medzi reprezentantom českého a slovenského národa, stojíme a základe tejto historickej magny charty a od tej za žiadnu cenu nikomu a nikdy neustúpime. Táto smluva nerobí krivdy českému národu, nechce dávať nadprávie slovenskému národu, chce len, aby brat bol šťastným pod jedným krovom. (Posl. dr. Stránský: Vy jste hlasovali pro tuto ústavu!) Veľactené Národné shromaždenie! Bohužiaľ, že svojmu vzácnemu priateľovi drovi Stránskému musím odpovedeť, že som fysicky hlasovať nemohol.

A čo sa deje na vzdor tomu, že Slovensko má právo na svoju samosprávu, na svoje školy, svoje súdy a na svoj parlament? Tak je to tam vyjádrené. A túto ústavu podpísal tak vysoký faktor, ako je prezident Masaryk a podpísali ju zástupcovia nášho slovenského národa. Dúfam, že nebude odhodená medzi staré haraburdie, ba že bude platnou pre oba národy.

A čo vidíme, veľactené Národné shromaždenie? Na Slovensku slovenskí úradníci, ktorí chcú slúžiť republike, sú preterovaní. (Hlas: Maďaroni!)

Aby som nemusel hovoriť teoreticky, uvediem niekoľko príkladov konkrétnych a silne verím, že i moji protivníci sa presvedčia, že nie Maďaróni, ale dobrí Slováci boli pozbavení úradov. Bol pozbavený svojho úradu v Žiline dr. Róbert Kubiš. Dúfam, že o tom nikto nebude tvrdiť, že by bol maďarónom. On bol r. 1906 s dvaciatimi súdruhmi z Ružomberského gymnázia vytvorený preto, že so Šrobárom sympatizoval, že sa za Šrobárovu stranu ako študent exponoval. Tento dr. Kubiš Róbert roku 1918 pri prevrate konal takúto rolu: 18. decembra odrazil útok Maďarov pri Kotešovej, kde ukoristil dve strojné pušky a mal 32 zajatcov, tam padli dvaja maďarskí nadporučíci Goergeyovci. Tak umožnil, že sa ľavé kriedlo nášho vojska udržalo. A čo za to dostal tento pán? Pre svoje ľudové presvedčenie bol zbavený svojho úradu a 16 mesiacov je bez chleba. (Různé výkřiky.)

Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Hlinka (pokračuje): Veľactené Národné shromaždenie.

Ešte eklatantnejší príklad ukážem. Je tu vlastnoručný list Jozefa Majerčáka. Čujte jeho vyznanie! (čte): "Šrobárovi som tiež písal, keď som si prosbu podal, aby ma podporoval, ani som len odpovedi nedostal. U Šrobára som byl loňského roku v júni, aby ma vzal do služby. Nič pre mňa nevykonal. Po prevrate som sa hlásil do služby u Minaríka, sľub alebo prísahu som chcel vykonať. Som Oravec, tedy Slovák, pre slovenský cit ma so Šrobárom v Levoči v r. 1885 z tamného gymnázia vyhodili. O tom sa teraz nehovorí. A Šrobár na to zabudnul. Na začiatku války 1914 našiel mi väčši vklad v mešťanskej banke v Trenčíně, tedy panslávskej banke, Salavský, preto som musel celý vklad, 50.000 K, upísat na štátnu pôžičku a ešte ma u ministerstva oznámili, že podporujem panslávov. Preto som po celú válku nepostúpil v mieste a hodnostnej triede! (Hluk. Výkřiky posl. Najmana.)

Místopředs. Buříval (zvoní): Prosím pana kolegu Najmana, by řečníka nevyrušoval.

Poslanec Hlinka (pokračuje): Ešte jedon prípad vám poviem. Každý z pánov zná Janko Poštinyho, kaplána v Žiline. Tento pán v r. 1907 bol vylúčený z trnavského gymnázia a musel odísť do Veľkej Kikindy, kde bol na moju intervenciu prijatý. Tento pán sa uchádzal o učiteľské miesto na jednej škole a nebol prijatý.

Podobne Štefan Leitman, kaplan v Rosine. Má učiteľský diplom a 4 prakse. S tým sa uchádzal o učiteľské miesto, povedali mu, že je theológom a že nemá prakse, a neprijali ho. (Výkřik: Ale učitelů není na Slovensku dost!) Učiteľov veľactené Národné shromáždenie, je po mestách dosť, ale na venkove ich veru nemáme. V Kolároviciach, veľactené shromaždenie, v župe ternčianskej už 6 rokov nemajú učiteľa, lebo naší českí bratia sa hlásia len do miest za učiteľov. Na dediny, na folvárky oni nejdú, ale do mesta, to áno. (Posl. Najman: Protože byste je tam umořili, kdyby šli na venkov! Vy je umoříte i ve městě!) Dobrych učiteľov nám pošliete, vzorných učiteľov pedagógov a presvedčíte sa, že ich s otvoreným náručim prijmeme ako dobrých kresťanov. V Hrozenci pri Veľké Bytčí učí gazda, nemajú učiteľa, lebo sa tam učiteľ nehlási. Poviem vám, veľacťené shromaždenie, i vrub svojich žalôb. V Rovnom Trenčíne je učiteľom Čech, hodný a kresťanský človek, a toho my ctíme a podporujeme. Ja som 4 sestrám z Kladna vyhodzeným v Trenčíne dopomohol k učiteľskému miestu. Tak ja nenávidím Čechov!

Vážené shromaždenie! Následkom tohoto systému je potom všeobecná nespokojenosť na Slovensku, všeobecné vrenie, a aký je rozdiel? Pred tým nám učiteľov a úradnikov menovala Budapešť a dnes nám ich menuje Praha. (Hlas: A čo by bolo lepšie, prosím? Praha či Ružomberok?) Ružomberok iste, lebo košeľa je bližšia než kabát a predsa je lepšie byť na dedine pisárom, než konsulom v meste. Veľactené shromaždenie! Nespokojenosť je všeobecná, a ako sa pred tým náš slovenský úradník bál verejne hovoriť slovensky - slovenčina bola vehnaná len do úzkeho kruhu rodínného, na ulici, v kancelárii, vo verejnosti šlo všetko maďarsky - tak i teraz synovia nášho národa sa boja po slovensky rozprávať. Na vskutku... (Hlas: To je lež. To je nepravda! Výkřiky.)

Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím o klid.

Poslanec Hlinka (pokračuje): .. na vskutku... (Posl. Pocisk: Vo vašom vlastnom meste ešte dnes ostentatívne hovorí po maďarsky! Výkřiky): Ano, v Ružomborku rozprávajú, áno na ulici maďarsky a nemecky, ale žiadny "ľuďák" a žiadny presvedčený Slovák. To sú prívrženci sociálnej demokracie, a to sú židia, ale my nie.

Veľactené shromaždenie! Mohol by som predčítať ešte niekoľko takých listov. (Hlas: To není nic nového!) Nič nového.

Prejdem na biedu ľudu. V piatok som prešiel s kolegom dr. Kmeťkom do Libne, do baráku Slovákov. Tam som našiel 130 obetí, a i žien. Nedospelé deti tam ležaly v nezametených, nečistých barákoch o kúsku tvrdého chleba; niektoré čakajú 5 týždňov, niektoré 6 týždňov. Čo myslíte, pánovia, o slobode? Zo Slovenska uteká ten národ, 130 ich tam je v tom baráku a počujte ako so s nimi zaobchodí. Našiel som tam Juliu Majerčikovú zo Zvolena z Ráztoky, osemnásťročné dievča, je tam už dva týždne, nemá peňazí, nemôže napred ani nazad. Agent jej povedal, aby sa vrátila domov a prišla v máji, že ju odvezú do Ameriky. (Hlas: To jsou cizozemští agenti!) Chcem upozorniť vládu, aby týto agentov ihneď vykázala, lebo na Slovensku všeliakými mámivými slovy lákají náš ľud. A prečo ten ľud uteká? Koncedujeme vám to, na všetky stanice súdcovské a učiteľské sme nemohli dostať náležitých inteligentov, ale, veľactené Národné shromaždenie, Slovensko nemá invalidov, nemá dostatočných vojakov ani na vrátneho na univerzitu v Bratislave, ani na sluhu k počte a na železnicu? My vidíme, že naši synovia sú obchádzaní. A tam, kde je osvedčený Slovák, ako sú inšpektorovia škôl, tam je pridelený ako kontrasignátor a dozorca jedon Čech. (Hluk, výkřiky.)

Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím o klid. (Výkřiky nepřestávají.) Prosím, aby pan řečník pokračoval. (Hluk nepřestává.) Prosím o klid.

Poslanec Hlinka (pokračuje): Našiel som tam medzi tými ubohými obeťami istého Jána Juhása zo Zemplínskej župy. Prišiel k nemu Silberman Mark, vylúdil od neho 200 dollárov, že mu ich zašije do kabátu, zašil mu ale kus papieru a nechal mu šibolet, vzal mu celý majetok a odišiel pryč. Našiel som tam istú ženičku Mínu Kehrt z Bukoviny, ktorá je tam i s detmi a agent jej vzal 2 tisíce rumunských lvov. Inej zase 3 stanice od Prahy ukradli 50.000 K. Tam čakajú 5-6 týždňov, až im z domu alebo z Ameriky dôjdu peniaze. To je panovia len malá epizóda tej nespokojenosti a choroby, ktorá sa javí na Slovensku. - Dnes prišlo so mnou zo Slovenska asi 20 osôb, ktoré utekajú do Ameriky. Nechávajú tu pôdu, nepotrebujú tej pôdy, ani církevnej (Výkř: Tu jim nedáte!), ani necírkevnej a utekajú. Odpovedzte prečo? (Hlas: Dáváte své majetky židům do nájmu!) Poviem vám faktum a prečítany vám lístok, prečo ľud uteká. (Hlas: Nemá tam co jíst, proto utíká! Hluk.)

Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím, pánové, zachovejte klid.

Poslanec Hlinka (čte): "My, chudobní robotníci a vlastenci Slovenska - je to tvrdou rukou písaný lístok - srdečne vás prosíme, abyste boli tak dobrí, nás sa zastali a nám rady dali a nás z tej biedy vytiahli a nás uvedomili, čo s tým máme robiť? Boli sme v Sellerovskom panstve na robote na jaro, vo žniach a na podzim. Keď sme pracovali vo žniach, tak nám zadržal majiteľ panstva ovos za každého preto, aby sme prišli na prácu i na podzim, že nám ovos vydajú. Vydali sme sa tedy do práce a skončili a dostali sme ovos na 2 vozoch a kukuricu za prácu. Neďaleko nášho domova, to jest u Novej Báne nám to novobánski žandármi s vozov shodili a zrabovali a na železničnej stanici do magacínu dali. Mali sme osvedčenie od župana, že sme si to spravedlive vyrobili u sellerovskej vrchnosti. A síce ovsa 8 metrákov pre desať ľudí zo žní a potom 10 metrákov kukurice z podzimnej práce." - To nám píše jeden robotník. Bohužiaľ, tomu sú na príčine centrály, obilné skladištia, proti ktorým sa my musíme dnes rozhodne postaviť. (Tak jest! Hluk, výkřiky: Neobdelávate pôdu!)

Veľactené Národné shromaždenie. U nás ani jedna stopa pôdy nezostala neobrobená, a u nás je hora a chladné klíma a neverili by ste, potom sa múka predáva, po 15-17 korunách, lebo žiadny prídel není a hlad je najnebezpečnejší nepriateľ, a čo sa nedostane na prídelu, musí sa kúpiť pokútne a za drahú cenu od keťasov. Keby, vážené shromaždenie, nebolo špatné stravovanie, toho by nebolo. (Hluk.)

Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím o klid, pánové!

Posl. Hlinka (pokračuje): V Liptove a v Ružomberku celé leto hneď po voľbách až do dnes dostávali na hlavu 26-40 dkg. múky za 4 mesiace a mnoho ich nedostalo nič.

Priniesol som prípis mešťanosty Ružomberku, ktorý sa uchádzal u ministerstva s plnou mocou, aby mu bolo dovolené domáce zásobovanie. Dňa 4. novembra t. r. bola rozdelená múka, ale ako vypadala, ráčte si domysleť. Povedáte, čo je príčinou týchto bied učiteľstva, úradníctva, a stravovania. Príčinou je triedne zásobovanie, nedodržanie našej pittsburskej smluvy. My by sme si vedeli na Slovensko dovážať, keby ste nám dovolili. Aké sú to pomery, keď chudá žena pracuje celý týždeň za 100 K, potom si za to nakúpi múky a četník jej to jednoducho vezme. 20. septembra sme šli z Hronskej Breznice do Zlatých Moravcov a v Hronskej Breznici bola celá hromada kukurice, ktorú si ženičky nakúpily.

Štve sa proti nám, hovorí sa, že sme antirepublikáni, že sme maďaróni a horthyovci. Pozrite sa ďalej, ako sa zachádzalo s učiteľstvom konfesionálnym, ktoré až do srpňa nedostalo ani tie najpotrebnejšie vyživovacie prostriedky. Pozrite sa, ako sa zachádza s katolíckym klérom. Žiadate všetci, aby klérus bol verný republike, aby nechodil do Varšavy. Ale kto žiada od toho kléru oddanosť, vernosť, nech mu zpríjemní aspoň jeho život a dá, čo mu patrí. Na Slovensku im nedali ani najpotrebnejšej kongrue, na Morave, v Čechách i evanjelickí kňazia ju dostali, na Slovensku katolickí jej nedostali. Takto chcete vychovávať vernosti k republike? (Posl. Koudelka: Kdo jest věrný Římu, nebude věren republice!) My sme verní svojej církevnej hlave, buďte vy verní hlave svojej. To nám neprekáža, vo vlastenectve, to je naša církevná vrchnosť. My sme oddanosť a vernosť dokázali nie slovom, ale skutkom. (Potlesk. - Posl. Koudelka: U nás to byl Huyn, u vás to byl Jehlička!)

Poslanec Hlinka stojí na lavici obžalovaných, proti nemu dajte žalobu, ale nehádžte nás v noci do žalára bez žaloby. Ja čakám už rok žalobu proti sebe. Prečo neide? My máme právo tu byť a žiť. My Slováci sme národ, a máme právo, na svoju existenciu, ktorú nám smluva Pittsburgská zabezpečuje a ktorú budeme neustále brániť a hájiť. (Výkřik: Ústava republiky jest hlavní a žádná Pittsburská smlouva!) Ano ústava republiky je hlavná a ústava republiky nám musí tie práva zabezpečiť a v tomto boji budeme stáť a budete-li nás vyzývať a urážať a nepustíte-li nás krok napred, nebudete-li s nami ako brat s bratom, ocitneme se proti sebe ako nepriatelia. To ale nechceme. My sme republikáni a naše práva si brať nikomu nedáme. (Výborně! Potlesk.)

 

Viac na: http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/stenprot/018schuz/s018001.htm