Juraj Kuniak: Bjornstjerne Bjornson (aktuálne)

Iniciálky B. B. som si od detstva spájal s dvomi cudzími menami: Brigitte Bardotová a Bjornstjerne Bjornson.

Iniciálky B. B. som si od detstva spájal s dvomi cudzími menami: Brigitte Bardotová a Bjornstjerne Bjornson. To prvé bolo všeobecne rozšírené – krásna a nekonvenčná francúzska herečka, ktorá sa rada podpisovala skratkou B. B., bola v tom čase medzi chlapcami veľmi populárna. To druhé bolo menej známe, priam utajené, z mojich vrstovníkov nositeľa Nobelovej ceny za literatúru z roku 1903 nikto nepoznal, v škole sme sa o ňom neučili a jeho meno vyslovené z mojich úst znelo ako nejaká tajná slovná šifra.

Ja som však vedel svoje a tú šifru som veľmi rád používal. Cvičil som si na nej jazyk. Mal som hádanku, ktorú nikto nevedel uhádnuť: Bjornstjerne Bjornson. Vieš, kto to je? Nie. Nórsky spisovateľ, ktorý v čase Hviezdoslava hlásal slobodu a rovnosť národov. Kamarátov, či spolužiakov to príliš nezaujímalo a z mojej hádanky boli väčšinou sklamaní. Radšej si prezerali fotografie B. B., ktorá ráda pózovala tak, že mala na sebe iba pančuchy alebo iba náhrdelník. Len v užšom kruhu, tu a tam, s niekým... sa dala táto téma rozvíjať.

Ja som ju rozvíjal rád, mal som sa o čo oprieť, moji rodičia i starí rodičia pochádzali z Černovej a na osi Černová – Bjornson sa u nás toho v rozhovoroch premlelo viac než dosť.

Nuž, Bjornson. Kto to bol? Jeho hlas sa začiatkom minulého storočia rozliehal v početných ozvenách nad Európou a odtiaľ sa odrážal do sveta. Ako znel? Napríklad takto: Keď ide o mierovú prácu, Maďari sú najčulejší. Doma však utláčajú tri milióny Slovákov. Zakazujú im hovoriť rečou ich duše, vysmievajú sa ich láske k historickým pamiatkam...

Jeho kritika nemala korene v šovinizme, ale v objektívnom poznaní a bola adresná: Muž, ktorý v hodnosti ministra tieto neprístojnosti vedie, je gróf Apponyi a je na všetkých medzinárodných konferenciách nadovšetko výrečný. Iný príklad: Doma v Uhorsku viesť národnú vojnu – a síce proti viac než jednému národu – a súčasne vystupovať na medzinárodných kongresoch a deklamovať o pokoji, to nejde, to je humbug. Najväčším predstaviteľom tohoto humbugu je gróf Apponyi...

Keď Bjornson ďalej takto otvorene pichal, ozval sa Aponnyi – tak, že si zastal do povýšeneckej pózy: Na Bjornsonove útoky nepovažujem za nutné odpovedať... Kto ma pozná, bude sa len usmievať nad obvinením, že utláčam nejaký národ, či len nejakú ľudskú bytosť. Avšak pred súdnou stolicou, kam ma chce Bjornson postaviť, pred stolicou slobodomilovných národov, zapálených pre veľké ideály ľudskosti, vždy sa budem môcť objaviť so vztýčenou hlavou...

Pravdaže, týmto Apponyi vyvolal nový Bjornsonov útok, ktorý prešiel svetovou tlačou ako vytesaný do mramoru pod názvom S HLAVOU VZTÝČENOU:

Gróf Apponyi mi odpovedal so vztýčenou hlavou. Ubezpečuje ma, že až nabudúce príde na medzinárodné mierové zhromaždenie, stane sa to so vztýčenou hlavou.

Kto o tom pochybuje? Kedy sa nejaký utláčateľ národov ukazoval ináč? Nedávno sme videli v Uhorskom sneme, keď slovenských reprezentantov týrali a vyhadzovali, ako vystúpil gróf Apponyi, aby vyhlásil, čo sa ešte má urobiť pre ďalší útlak tohto národa. Bol schválený školský zákon, aký nikdy predtým nebol známy, pretože jeho najdôležitejšie ustanovenia sú z gumy! Dajú sa naťahovať tak, až sa v nich zadusia všetky národnosti. Zbaviť deti materčiny je predsa to isté ako odtrhnúť hladné dieťa od matkiných pŕs. A práve toto rozkazuje v tomto zákone gróf Apponyi so vztýčenou hlavou. V náručí tohto zákona možno Nemcov, Rumunov, Chorvátov, Ukrajincov, Slovákov postupne spracovať podľa maďarského ducha a vôle, pretože tento duch a táto vôľa sú na svete najstaršie, najurodzenejšie, najkultúrnejšie a môžu najlepšie viesť národy k výšinám sveta.

Za vlády tohto zákona budú emigrantov ešte vo väčšom množstve ako predtým napchávať do dobytčích vagónov s ich balíkmi a handrami. Tu bude gróf Apponyi stáť medzi nimi s hlavou vztýčenou. To im dodá útechy! V slzavej chvíli rozlúčenia to dodá útechy odchádzajúcim i tým, ktorí ostávajú doma.

Čo na tom záleží, že deti, ktoré tu ostali, nemôžu sa naučiť po maďarsky, pretože je to ťažká reč a výsledkom je, že sa nenaučia nič, a preto má Uhorsko najviac analfabetov v Európe? Hľa, gróf Apponyi stojí medzi nimi so vztýčenou hlavou! Prázdne kostoly, prázdne preto, že sa v nich káže po maďarsky (keď maďarskí biskupi z vysokej šľachty dosadzujú kňazov) – gróf Apponyi ich naplní vždy sám so vztýčenou hlavou. Ak sa slovenské múzeá zatvárajú a prostriedky pre ne konfiškujú (medzi nimi i dar od cisára), môžete si byť istí, že na blízkej výšine už vidno nového ochranného ducha Maďarov: Grófa Apponyiho so vztýčenou hlavou.

Na poctu tohto ochranného ducha teraz zhromaždďujem svedkov a svedectvá o utláčaných národoch Uhorska. Netreba sa ponáhľať, lebo všetci vieme, že gróf Apponyi na nich čaká so vztýčenou hlavou.

Na túto zžieravú kritiku už Apponyi neodpovedal. Zato však sedem dní po uverejnení Bjornsonovho listu sa svetu ohlásila Černová. Historické okolnosti streľby pri posviacke kostola v Černovej a rezonancia jej ohlasov vo svete sú dnes všeobecne známe a nie je potrebné ich na tomto mieste pripomínať. Pridám k nim len môj osobný príspevok. Krvavá tragédia mala svoju dohru na súde, kde namiesto skutočných vinníkov boli odsúdení (za poburovanie) okrem mnohých iných aj Zuzana Kuniaková (na osem mesiacov temnice a tri roky straty občianskych práv), Ondrej Kuniak (na jeden rok temnice a tri roky straty občianskych práv) a Peter Kuniak (na jeden rok temnice a tri roky straty občianskych práv). Medzi obžalovanými boli Mária Kuniaková rodená Javorková, Mária Kuniaková rodená Milanová a Ján Kuniak. Preto som  vyššie mohol povedať, že som vedel svoje.

Táto téma nie je zapadnutá storočným prachom. Je stále živá. Vo mne až geneticky živá. Venoval som jej doposiaľ dve knižky – historickú esej Pán Černovský (1991) a knihu Púť k sebe (2003) – a objavuje sa čoraz viac aj v tvorbe iných súčasných autorov. Napríklad v najnovšom románe Antona Hykischa Spomeň si na cára (2007) si cár Ferdinand podčiarkuje červenou ceruzou výroky Bjornstjerne Bjornsona v článkoch európskych publicistov: Gróf Apponyi, ktorý najnovšie sľúbil vysvetliť tieto udalosti v Uhorsku, ktorým my mimo Uhorska nerozumieme, nemá, bohužiaľ, čas. Je totiž zaujatý prepúšťaním učiteľov, nevediacich po maďarsky. Ferdinand v Hykischovom historickom románe sa smeje: „V Pešti si vyrobili takýto svetový škandál! Laureát Nobelovej ceny poučuje peštiansku vládu, ako sa má správať v civilizovanej Európe!“

Je zaujímavé porovnať Európu vzdialenú v minulosti 100 rokov s tou dnešnou. Už vtedy chcela byť civilizovaná. Čo iné chceme dnes? Ponúka sa porovnanie Uhorska a Európskej únie. Uhorsko bol mnohonárodnostný štát – so všetkými problémami, pred ktoré je takýto štátny útvar postavený. Analogicky Európska únia sa skladá z mnohých štátov a v každom žije minimálne jeden národ s vlastným jazykom, históriou, kultúrou atď. Štáty Európskej únie si navzájom otvorili vnútorné hranice, avšak mnohonárodnostný charakter je „hranicou“, ktorú je nutné rešpektovať. Preto si myslím, že odkaz Bjornstjerne Bjornsona „z uhorských čias“ je aktuálne pripomenúť si dnes, v čase prebúdzania sa do nového pocitu, pocitu europeizácie, a v tom i europeizácie dejín, podčiarknutím jeho kľúčových slov:

Niet miesta pre pokrytectvo, povýšenosť, snahy po hegemónii.

Treba si osvojiť rovnosť, rešpekt, vzájomné uznanie a dožičenie autenticity jeden druhému, aby sme mohli všetci navzájom komunikovať „so vztýčenou hlavou“.

Aby som aktualizoval celkom konkrétne, rok 2007 je priesečníkom dvoch výročí: uplynie 175 rokov od narodenia Bjornstjerna Bjornsona a zároveň 100 rokov od tragických udalostí v Černovej. Pre organizátorov slávnosti bude černovská storočnica mimoriadnou príležitosťou ukázať svetu civilizovanú tvár. V duchu odkazu Bjornstjerne Bjornsona, ktorý vnímam ako neohrozený postoj za vzájomné uznanie národov, by bola namieste slávnosť vzájomného porozumenia. Tento odkaz by mal byť dnes úplnou samozrejmosťou. Síce pripomenutie čiernych miest histórie, ale so zahojenými starými ranami, s pocitom zmierenia a povzbudenia sa do spoločného napredovania v novom mnohonárodnostnom útvare – Európskej únii.

Mám na mysli akt, ktorý by to demonštroval veľmi jasne. Povedzme, keby slovenský biskup (biskupi) spoločne s ostrihomským biskupom slúžili v Černovej obrad omšovej obety za porozumenie a vzájomnú úctu Slovákov, Maďarov a ostatných národov Európy. Viem si predstaviť, že takéhoto alebo podobného aktu, by sa ochotne zúčastnil aj Bjornstjerne Bjornson. Ak by sa ho podarilo zorganizovať, určite by bol na ňom prítomný svojím veľkým duchom.

Juraj Kuniak
Autor je spisovateľ a nositeľ viacerých ocenení, napríklad The Best International Poet 2006 (cenu udeľuje štvrťročník World Poets Quarterly) či ceny za Najkrajšiu kniha Slovenska za rok 2008.

Vyšlo v Literárnom dvojtýždenníku 33 – 34/2007. Publikované so súhlasom autora.