V mene najsvätejšej a nerozdielnej Trojice!
V pocite veľkej úcty a piety, odhodlal som založiť samostatnú farnosť. Veľmi dobre si pamätám, akú obeť sme donášali, keď sme v blate, v plúští i horúčosti do kostola do Ružomberka chodili.
Boh milostivý žehnal práci a kroky naše. Aj keď sme kráčali po tŕnistej ceste a museli veľké obete priniesť, predsa sme mohli kostol postaviť a posvätiť, faru zbudovať a teraz i farnosť zriadiť.
Z vďaky k cirkvi a národu povstala táto farnosť. Láska a oddanosť veriacich nech ju ku cti Božej a spáse mojich rodákov udržuje.
Lúčim sa s mojimi veriacimi, lúčim sa s rodným miestom, kde som od roku 1905 ako ružomberský farár účinkoval.
Pokoj a Božie požehnanie nech sprevádzajú novú farnosť, jej veriacich i jej pastierov.
(Upravené.)