Máme si zaslúžiť dôstojné miesto

Prečítajte si kázeň Mons. Andreja Imricha, vtedy pomocného spišského biskupa, ktorý sa v roku 2013 prihovoril veriacim v Ružomberku pri 75. výročí smrti Andreja Hlinku.

Pripomíname si dnes 75-výročie od smrti černovského rodáka a tunajšieho farára Mons. Andreja Hlinku. Prečo si ho ctíme a prečo naň spomíname? Preto, lebo to bol kňaz a politik, ktorý zasvätil svoj život snahe, aby slovenský národ mal dôstojné postavenie uprostred národov Európy. Usiloval sa o to a  túžil po tom, aby slovenský národ dosahoval takú civilizačnú, kultúrnu a morálnu úroveň, aby si  uprostred národov Európy dôstojné miesto zaslúžil a svojou zdravou hrdosťou aby si to miesto vydobyl. Jeho úsilie prinášalo ovocie a je potrebné, aby sme my, naša generácia v tomto úsilí naďalej pokračovali.

Máme si zaslúžiť dôstojné miesto medzi národmi Európy.

Toto miesto si uprostred ostatných národov zaslúžime vtedy, ak vytvoríme v našej krajine také podmienky, aby každý človek, ktorý chce pracovať, mohol u nás žiť ľudsky dôstojný život. Ak chceme dosiahnuť pokojný a dôstojný život pre všetkých, celá spoločnosť, každý člen spoločnosti musí mať rešpekt, ale skutočný rešpekt, voči Božím zákonom. Boží zákon je vpísaný do prírody a do ľudského svedomia. Rešpekt voči zákonom prírody sa menuje odbornosť a rešpekt voči zákonom svedomia sa prejavuje morálkou. Odbornosť a morálka, to sú stĺpy, na ktorých spočíva blahobyt spoločnosti. Morálka sa nadobúda výchovou a odbornosť zas vzdelaním. Tam kde sú ľudia na odbornej a morálnej výške a doplnia to patričnou kultúrou, tam dokážu vyprodukovať dostatok všetkého, tam sa dokážu s vyprodukovaným spravodlivo podeliť a hodnotným, nie márnotratným spôsobom zužitkovať. Taký národ vytvorí fungujúcu spoločnosť. Národ, ktorý dbá na výchovu a vzdelanie, ktorý pestuje opravdivú kultúru, ten národ si zaslúži zaujať dôstojné miesto medzi ostatnými národmi. Andrej Hlinka chcel, aby slovenský národ bol takýmto národom.

Svojou hrdosťou si máme dôstojné miesto vydobyť.

Keď hovoríme o hrdosti, musíme zdôrazniť, že ona nemá nič spoločné s pýchou. Národná hrdosť vyzerá takto: Nehanbím sa za to, že som Slovák, ale naopak, teším sa, že som Slovák. Správam sa tak, aby som Slovensku nikde hanbu nerobil, ani doma, ani vo Viedni, ani v Paríži, ani v Moskve, Londýne, či Tokiu. Správam sa tak, aby som Slovensku všade robil iba česť. Ale na druhej strane mám v úcte všetky ostatné národy. Vážim si Čechov, Maďarov, Poliakov, Nemcov, ... všetkých. Toto je národná hrdosť. Mohli by sme to nazvať aj národná identita. Takouto hrdosťou máme zápasiť o dôstojné miesto medzi ostatnými národmi.

Ak by som sa hrdil, že som Slovák a pritom pohŕdal Maďarom, či Poliakom, išlo by o národnú pýchu a takouto pýchou dôstojné miesto svojmu národu nevydobyjem. Tá nech je ďaleko od nás.

Hlinka budoval aj náboženskú identitu.

Andrej Hlinka bol nielen politik bol aj kňaz. Jemu záležalo, aby Slováci mali nielen národné sebavedomie, ale upevňoval v nich aj identitu náboženskú. Aj náboženská identita sa prejavuje podobne. Ak som katolík, tak sa snažím spoznať, čo znamená byť katolíkom. Teším sa z toho, že som katolík, nikde sa za to nehanbím a snažím sa žiť tak, aby som ani Pánu Bohu, ani Cirkvi hanbu nerobil, aby som im robil iba česť. Na druhej strane mám úctu k evanjelikom, k pravoslávnym, anglikánom a vôbec k náboženskému presvedčeniu každého človeka dobrej vôle.

Človek potrebuje mať aj morálnu hrdosť.

Keď si človek uvedomuje, že je stvorený na obraz Boží – z čoho plynie úžasná ľudská dôstojnosť a preto má v úcte seba samého –, vtedy ide o morálnu hrdosť. Človek s morálnou hrdosťou, ktorý má voči sebe úctu, sa nikdy nezníži k hanebnému konaniu.

Ak dievča nadbieha drzému chlapcovi, ktorý dáva okato najavo, že si ju neváži, a ono mu nadbieha len preto, že ten chlapec má modré oči a vyšportovanú postavu, to dievča nemá dostatok morálnej hrdosti.

Ľudia bez morálnej hrdosti sa dajú ľahko podplatiť, sú nespoľahliví, nedodržia dané slovo a sú veľmi ľahko manipulovateľní. Takí pre svoj národ veľa úžitku neprinesú. A sú na škodu aj svojmu najbližšiemu okoliu.

Úplne bez morálnej hrdosti sú tí, čo priamo ponúkajú na predaj svoju česť. Klasickým príkladom je apoštol Judáš, on nepredal Pána Ježiša, on predal svoju česť a nakoniec sa zbridil sebe samému. Ak človek ponúka na predaj svoju česť, v dnešnej dobe to voláme korupcia. Korupční ľudia páchajú veľké škody na svojom národe.

Tento svet chce manipulovať s ľuďmi a nato najčastejšie používa metódu cukru a korbáča. Najprv metóda cukru, teda podplácanie. Ten, kto chce manipulovať s ľuďmi, podpláca. Bezcharakterní ľudia, teda ľudia bez morálnej hrdosti sa podplatiť dajú. Tí, čo majú charakter, ktorí majú morálnu hrdosť, sa podplatiť nedajú. Svet však chce zmanipulovať aj tých, a preto používa korbáč, zastrašovanie, násilie, ba až vydieranie. Na odolanie tomuto už treba veľa síl a odvahy a bez Božej pomoci tu podľahnú aj ľudia, ktorí svoju morálnu hrdosť majú. Charakterný sudca sa podplatiť nedá, ale z prostredia obžalovaného mu pošlú odkaz. Poznáme tvoju manželku, tvoje deti, vieme, kde chodia do školy a môže sa stať, že do mesiaca nebudú medzi živými. Keby sa vyhrážali len jemu, možno by to ešte uniesol. Ale keď zločinne začnú ohrozovať jeho nevinné deti, aby ho takto vydierali, ak nebude mať Božiu pomoc, v takomto prípade sa aj charakterný sudca zrúti.

Pochopiteľne, že žiadnej morálnej hrdosti nemajú ani tí, ktorí chcú s inými manipulovať či už podplácaním, alebo násilím. Ak sa takáto manipulácia s ľuďmi  v národe praktizuje, taký národ si nezaslúži dôstojné miesto medzi ostatnými národmi.

Nové metódy manipulácie s ľuďmi.

V dnešnej dobe morálka tak upadla, že isté lobistické skupiny chcú manipulovať celou verejnosťou. A používajú sa na to značne prešpekulované, sofistikované metódy. Do veľmi  ušľachtilých pojmov sa vloží úplne nový a opačný, teda dehonestujúci obsah. Alebo škodlivé veci sa ušľachtilo pomenujú. Tieto skupiny hovoria o „ľudských právach“, o „právach dieťaťa“, ale do ľudských práv, či do práv detí  chcú presadiť také veci, ktoré ľuďom aj deťom škodia. Propagujú „reprodukčné zdravie“, ale pri tomto pojme nemyslia ani tak na zdravie, ako na manipuláciu s posvätným úkonom, ktorým je darovanie života a na manipuláciu s ľudským životom ešte v zárodku. Chcú presadiť tzv. „rodovú rovnosť“. Človek, ktorý tento termín prvý krát počuje, si myslí, že tu ide o to, aby mužovi a žene boli uznané rovnaké práva a rovnaká dôstojnosť. Ale tie skupiny cez tzv. „rodovú rovnosť“ chcú presadiť všeličo iné, čo možno v konečnom dôsledku zoberie mužovi právo na identitu muža a žene právo na identitu ženy a rodine právo na identitu rodiny. Tak muž, žena i rodina stratia svoju dôstojnosť a dieťa bude odsúdené byť sirotou žijúcich rodičov. Ak vôbec budú nejaké deti. Cez ušľachtilé heslá sa do života spoločnosti presadzuje demontáž rodinného života, ktorý má byť posvätným. Je to bohorúhavá vzbura človeka voči Stvoriteľovi. On nás stvoril na svoj obraz. Muž od Stvoriteľa dostal dôstojnosť muža, žena dôstojnosť ženy a rodina dôstojnosť rodiny. Od toho sa odvíja aj dôstojné postavenie národa. Toto chcú isté skupiny v mene ušľachtilých hesiel zničiť. V ktorom národe sa im to podarí, ten národ stratí svoje dôstojné postavenie pred Bohom i pred svetom.

Verejnosť, ani katolícka verejnosť nevníma ohrozenie, lebo ušľachtilými heslami je oklamaná a zmanipulovaná. Naši predstavitelia, ktorí majú zákonodarnú a výkonnú moc, by toto ohrozenie mali vnímať a mali by mu zabrániť. Oni totiž vedia, čo sa za týmito ušľachtilými heslami skrýva. Ich nemožno považovať za oklamaných. Predstavitelia mnohých krajín týmto lobistickým skupinám z nepochopiteľných dôvodov ponižujúco, až hanebne podliezajú a cez zákonodarstvo, ktoré je niekedy v rozpore so zdravým rozumom, im vychádzajú v ústrety. Títo zákonodarcovia nemajú žiadnej morálnej hrdosti a svoj národ pripravujú o jeho dôstojnosť. My musíme našich zákonodarcov  nástojčivo žiadať, aby si zachovali prirodzenú morálnu hrdosť a týmto skupinám dehonestujúco nepodľahli a musíme sa za nich modliť, aby to zvládli. Iba tak zachováme dôstojnosť nášho národa.

Pokračujme v snahách Andreja Hlinku.

V dnešný deň, keď si s úctou spomíname na Andreja Hlinku, ktorého túžbou bolo, aby si slovenský národ zaslúžil i vydobyl dôstojné postavenie tu pod malebnými Tatrami, s radosťou pokračujme v jeho snahách. Uvedomme si, že dôstojnosť človeka i národa je dar Boží, ktorý si prinášame na tento svet. Svojím úsilím si túto dôstojnosť môžeme rozvíjať, ale môžeme ju i premárniť.  Urobme všetko preto, aby sme v našom národe zodpovedne brali výchovu a vzdelanie, aby sme si pestovali vieru a úctu i oddanosť voči Bohu. Aby sme si pestovali kultúru. Buďme ostražití, aby žiadne skupiny nevniesli do procesu vzdelania demagógiu a do procesu výchovy cez pekné heslá demoralizačné prvky. Usilujme sa o to, aby na našom Slovensku boli statoční otcovia, obetavé a milujúce matky, usmiate deti a šťastné rodiny. Nech je naša národná identita taká zrelá, aby sme boli obohatením pre Európu a naša náboženská identita nech je taká hlboká, aby sme prispeli k posväteniu Európy, ktorej chceme byť užitočnou a dôstojnou súčasťou.

Mons. Andrej .Imrich

V Ružomberku 18.8.2013 počas svätej omše.

-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-