Neznámy príbeh Štefana Mikuša

Neznámy príbeh Štefana Mikuša

„Viera v národ slovenský, jeho život a vývin, oblaží dušu i srdce naše ešte v hodinu umierania.“ (Svetozár Hurban – Vajanský) Prečítajte si takmer neznámy príbeh Štefana Mikuša z Ratkoviec, ktorý zomrel - pri obrane Andreja Hlinku.

Ponorme sa do dejín nie tak dávnych...

Štefan Mikuš st. sa narodil 9. augusta 1859 v Ratkovciach v rodine roľníka. Po vychodení základnej školy (ešte v slovenskom jazyku), zostal pracovať doma na hospodárstve. Bol roľníkom a dlhšie vykonával aj funkciu richtára. V roku 1883 sa oženil s Annou, rod. Vávrovou (1866 – 1950) zo Špačiniec. Mali spolu päť detí – dvoch synov a tri dcéry.

Najstarší syn Rudolf sa stal kňazom-jezuitom. Po prvej svetovej vojne bol najvyššou autoritou Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. Zastával funkcie viceprovinciála Spoločnosti Ježišovej, provinciála Spoločnosti Ježišovej, magistra novicov, predstaveného kláštora a rektora. Jeho činnosť v Spoločnosti Ježišovej bola zastavená až v osudný rok 1950.

Druhý syn Štefan ml. sa stal najskôr učiteľom a neskôr prešiel k železnici, kde zastával funkciu hlavného inšpektora. Najstaršia z dcér, Valéria a najmladšia Filoména, boli učiteľky. Prostredná, Mária ostala doma.

Osudný Veľkonočný pondelok 

Na Veľkonočný pondelok 28. marca 1921 odišiel náš dedo aj so skupinou roľníkov z Ratkoviec a Žlkoviec do Trnavy na valné zhromaždenie Kresťanského združenia roľníkov. Zišlo sa tu asi 7 000 roľníkov z celého Slovenska. Zúčastnilo sa ho aj niekoľko cirkevných a politických hodnostárov, ako napr. nitriansky biskup Dr. Kmeťko, Dr. J. Buday, senátor Ing. Klimko, Dr. F. Ďurčanský, poslanec Šmalík z Moravy, predseda Kresťanského združenia roľníctva v Trnave Dr. D. Plechlo, otec národa slovenského Andrej Hlinka (pripomínam, že Andrej Hlinka bol dobrý priateľ nášho deda Štefana Mikuša, počas snemovania stál náš dedo v bezprostrednej blízkosti Andreja Hlinku) a ďalší iní.

Zhromaždenie sa konalo po svätej omši, ktorú celebroval biskup dr. Karol Kmeťko v univerzitnom kostole sv. Jána Krstiteľa. Snemovanie sa konalo na dvore bývalej Meštianskej školy (Albertinum) v najväčšom pokoji, keď počas vystúpenia senátora Klimku vtrhli ku tribúne sociálni demokrati na čele s Čechom, redaktorom Trnavského hlasu, Kocourkom a s ďalšími kumpánmi, ktorí sa neohlásene infiltrovali do spoločnosti Kresťanského združenia roľníkov a začali siahovými polenami a kameňmi útočiť na rečnícku tribúnu. Ich cieľom bolo rozbiť zhromaždenie a zabiť Andreja Hlinku. Na jeho obranu  sa postavil  náš dedo Štefan Mikuš st. so slovami: „Človeče, čo robíte, veď ho zabijete! My si Hlinku nedáme!“ Rozzúrený útočník však siahovým polenom udrel nášho deda do hlavy tak nešťastne, že tento na následky úrazu za pár dní zomrel. Zatiaľ sa všetkým z tribúny podarilo utiecť do budovy meštianky – do bezpečia. Ťažko ranení boli aj roľníci Gažo z Dolnej Krupej a Šimko zo Špačiniec.

Viac nevstal

            Zraneného Štefana Mikuša odniesli jeho syn a známi. Ošetrili mu krvácajúce rany a pobrali sa domov. S pomocou svojho syna a iných vládal ešte prísť na trnavskú železničnú stanicu. V Leopoldove, keď vystúpil z vlaku, museli ho už niesť a na prenajatom povoze odviesť domov do Ratkoviec.

            Viac nevstal, bol však pri plnom vedomí, ale rozprával už veľmi málo. Privolaný lekár konštatoval, že už niet pomoci. O tri dni dostal zápal pľúc. V piatok 1. apríla 1921 ho kňaz vyspovedal a zaopatril sviatosťami zomierajúcich. V sobotu nastalo viditeľné zhoršenie zdravotného stavu. Stačil sa však ešte opýtať: „A Hlinkovi sa nič nestalo?“ Uspokojený zápornou odpoveďou syna Štefana upadol do agónie a viac sa neprebral.

            Zomrel v Ratkovciach v nedeľu 3. apríla 1921 na šiesty deň po tragickej udalosti. Pohreb mal 5. apríla na ratkovskom cintoríne.

            V roku 1944 mu v Trnave z vďačnosti postavili na Univerzitnom námestí pomník a na jeho počesť pomenovali ulicu. S nástupom totalitného komunistického režimu a za pomoci pražského centralistického režimu v roku 1945 pomník hanebne zhodili a zničili. Ulicu premenovali.

            Rodina Mikušová zrekonštruovala náhrobný kameň, jeho okolie a na večnú pamiatku tohto muža umiestnila na náhrobnom kameni v roku 2014pamätnú tabulu s nápisom:

Položil svoj život pri obrane

Andreja Hlinku

Spracoval: Jozef Mikuš, Častá, vnuk Š. Mikuša