Zoznámme sa

Prečítajte si víťaznú Matičnú esej na tému Odkaz Andreja Hlinku, ktorú v roku 2014 vyhrala študentka Blaženka Križová.

 "Za Boha a za národ" bolo heslom človeka, ktorého nazývam (možno len  tak sama pre seba) známym-neznámym. Človek v reverende s klobúkom, či bez neho, prívetivo hľadiaci z čiernobielych dobových fotografií. Zakladateľ Ľudovej strany ? - Áno, Hlinka, už si spomínam.

Pred niekoľkými mesiacmi som sa so skupinkou ambicióznych vysokoškolských študentov zúčastnila akademicky zameraného víkendu. Otázková hra na úvodné zoznámenie, smiech, zábava. Aktivita splnila svoj účel, prekvapilo nás však zistenie, že Andrej Hlinka je mladému človeku vzdialený, neznámy. Cudzí - to nie, veď ho poznáme z obrázkových učebníc dejepisu, ale kontinuita vzťahu medzi mladým človekom a ním, a možno medzi celými dvoma generáciami nás- mladých i našich rodičov a Hlinkom sa stratila.

Veď to sa stáva - povieme si. Na mnohých sa zabudlo, na mnohých sa ešte len zabudne. Niektorí žili nenápadný život, a tak ako žili, stratili sa v čase. Sú a boli však aj takí, ktorí veľa vykonali, poznačili život spoločnosti a zapísali sa mocne do pamäti ľudí celej generácie, akoby nikdy odtiaľ nemali zmiznúť. A predsa sa zabudlo. Chtiac, či nechtiac ? Čas ako púštny vietor zasýpa stopy v piesku. Aj stopy  pamäte, ktoré boli vysekané do tvrdých skál, možno zničiť - násilne, cieľavedome, hlboko, pokiaľ sa na to niekto odhodlá.

Zabudlo sa. Právom ? Nehovorí sa veľa. Právom ? Má Andrej Hlinka vôbec čosi, čím by mohol osloviť našu európsky orientovanú - modernú mediálnu dobu? A kto to vôbec bol - pýtam sa.

"Andrej Hlinka sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom."(zák. č. 531/2007)[1]. Skutočne ma prekvapilo, keď som objavila na internete túto krátku vetu. Neviem povedať, kto z mojich mladých vysokoškolsky vzdelaných  priateľov, by mohol tento zákon poznať. Neznalosť neospravedlňuje. Známy-neznámy - čím si taký výnimočný, že si si zaslúžil miesto v zákone ? A prečo potom tvoju prácu pre národ nepoznáme ?

Dynamický, impulzívny, neúnavný - Hlinka bol  duchom stále  mladý človek. Charakteristiky jeho osobnosti sa nevedia jednoznačne zhodnúť aký bol. Dnes i vtedy – líšia sa v závislosti od názorovej orientácie autora. Ladislav Hanus, kňaz a filozof, opisuje túto typicky hlinkovskú črtu: „Nebolo takého exponovaného mena, ktoré by tak bolo triedilo a rozdeľovalo mysle, smery, prívrženectvo a protivníctvo. Hlinka bol heslo, bol vyznanie, ideál, cieľ, pre národ nádej a smer do budúcnosti, ale takisto znamením práve takého náruživého protirečenia. Na ňom sa zrážali vášne. Na tomto mene a živej postave sa živelne sústreďovala celá slovenská problematika, ináč rečeno, celý slovenský osud.“[2]

Práve  živelnosť, ktorou rozvíril hladinu slovenskej politiky - ak  pasivita národných politických predstaviteľov môže vôbec byť nazývaná politikou[3]– sa javí byť impulzom, ktorý dovtedy národu chýbal. Hlinka preberal  čo spalo, burcoval, písal, rečnil. A skutočne, národ sa začal hýbať.  Prebudilo ho pozývanie do života - apel toho, ktorý mal k slovenskému ľudu najbližšie – kňaza.

Je hodné zamyslieť sa nad tým, ako je možné, že sa ružomberskému farárovi podarilo to, na čo rezignovalo slovenské politické centrum v Martine.  Pri hľadaní odpovede sa vraciam opäť k otázke – kým Andrej Hlinka bol ?  Je zjavné, že podľa stavu bol kňazom, podľa pôsobenia v politickom živote - konzervatívnym demokratom, podľa publicistických aktivít - novinárom, podľa životného hesla – kresťanom katolíkom a Slovákom.

Dimenzie poslaní, ktorými Hlinka žil, vymodelovali akúsi životnú filozofiu (nenazvime ju však filozofiou), povedzme - algoritmus hodnôt, ktorými sa riadil. Nebol tento jasný princíp spolu s energickým nasadením práve tým, čo oslovilo ľudí ? Opäť medzi nás pozývam Ladislava Hanusa: „Hlinku treba predovšetkým vnímať ako kňaza, farára, ktorý myslí v priestore svojej farnosti a usiluje sa o to, aby sa jeho farnosť vzmáhala nábožensky, sociálne a kultúrne.“[4] Hlinkove konanie a úmysly boli upradené z jednotlivých pilierov algoritmu.

Prvoradým cieľom jeho záujmu boli bezpochyby duše veriaceho ľudu. Ako kňaza ho veľmi trápila náboženská situácia vo farnosti, aj proticirkevné nálady medzi vedúcimi politickými predstaviteĺmi Uhorska a neskôr Československej republiky. „Mudráci a mocní tohoto sveta sa odvracajú od viery. Boha a jeho nariadenia vyhadzujú zo škôl, zákonov a spoločnosti. Donášajú sa zákony, svedomie do okov ubíjajúce, sviatosti znevažujúce. Svätokrádežnou rukou týkajú sa pokladu nám najdrahšieho, rodinného sňatku, stavu manželského.“[5]

Počas celého politického i novinárskeho pôsobenia môžeme vnímať  jeho oddanú príslušnosť a lojalitu ku Katolíckej cirkvi. Kázal, vyučoval, viedol veriaci ľud. Pápežský nuncius Valfré Gasparii sa o Hlinkovi vyjadril: „Bol mi opísaný ako zbožný kňaz, veľmi inteligentný, oddaný Svätej stolici a rozhodný obranca Cirkvi.Veľmi dobre bránil novotám, ktoré nová vláda chcela zaviesť proti Cirkvi.“ [6] 

Popri duchovnej starostlivosti, si Hlinka všimol korene, z ktorých pramenila morálna aj hmotná bieda slovenského národa. Jedným z  najvážnejších problémov bol ťažký alkoholizmus a nadväzujúca ekonomická závislosť na krčmároch.[7]V úlohe  pastiera nemohol ignorovať tento negatívny sociálny jav a rovnako aj ďalšie, ktoré ľuďom ničili životnú perspektívu – vykorisťovanie a úžeru.

Hlinkov algoritmus nám ukazuje svoju druhú tvár – nielen starosť o dušu, ale aj o telo -  o existenciálnu, sociálnu stránku každého človeka. Ružomberský farár intenzívne, opäť s jemu vlastnou energickosťou, povzbudzoval duchovných spolubratov k pomoci pri riešení ťažkej sociálnej situácii ľudí.

 Príručky z jeho pera veľmi jednoducho a názorne opisujú  ako sa dá učinne prispievať k rastu životnej úrovne. „Nie je dosť len rukami robiť, ale musíme aj rozumom hýbať, ak sa chceme mať dobre. … Dnes musíme k rukám aj rozumu pridať, čítať  a vzdelávať sa, potravné a gazdovské spolky zakladať.Jeden druhého poučovať. Toto budú tie zmoky, ktoré budú nám zlaté poklady donášať.“[8]  Hlinkovo pochopenie pre obyčajné, aj hmotné, záležitosti života spôsobovali rast jeho atraktívnosti medzi Slovákmi. Bol skutočne ich, rozumel im a poznal dôverne ich problémy.

Algoritmus je zavŕšený národným aspektom. Slovenský motív v jeho konaní nemožno poprieť, dokoca je práve tým, za čo Andreja Hlinku oceňuje aj zákon Slovenskej republiky.[9] „Za Boha a za národ.“ - tak sa nieslo aj v jeho životnom motte. Národné povedomie spoločne s vierou ako základ kultúrnej identity človeka bolo potrebné dvíhať a    kultivovať. Hoci bol dušou oddaný vernosti Cirkvi, nemohol tolerovať krivdy, ktoré cirkevná hierarchia v duchu jednotného politického maďarského národa spôsobovala slovenskému národu. V otázkach viery bol poslušný do bodky, v národných témach nemohol mlčať a ani nemlčal, upozorňujúc na na maďarónstvo a maďarizáciu veriacich.[10]

Všetky tri základné aspekty Hlinkovho životného algoritmu - obaleného do znamenia služby -  sa odrážajú v jeho aktivitách. V prvom rade kresťan - kňaz, v druhom Slovák – politicky a publicisticky aktívny. V tomto poradí, nie v inom. Zdá sa, že práve táto bezhraničná oddanosť a húževnaté nasadenie za dobro národa a zverených duší, boli  kľúčovými pre úspech medzi ľuďmi.

Známy-neznámy poznáme ťa teraz viac ?  Možno aj áno.  Nebol ti ľahostajný osud  Slovákov. V službe si sa nám oddane daroval. Avšak – máš nám čo povedať v  súčasnosti ?  Slovenský národ má predsa vlastný štát. Má vlastnú úradnú reč, parlament a inštitúcie. Skutočne, zdá sa, že je adektvátnym  prejsť ticho popri spomienke na Andreja Hlinku. Jeho politický program sa naplnil – a či nie ?

 Napriek tomu prieskum národnej hrdosti uskutočnený pred niekoľkými rokmi Univerzitou v Chicagu[11], nepriniesol potešujúci, ale ani prekvapivý výsledok. Slovensko sa ocitlo  medzi štátmi s najmenším národným povedomím a hrdosťou. Prečo je tomu tak ? Chýbajú nám rovnako ako v Hlinkových časoch národní buditelia (či aspoň kvalitné vyučovanie národných dejín na školách) ? Možno by známi-neznámi boli bližší mladej generácii, ak by národný vzdelávací  program intenívnejším spôsobom umožňoval spoznať hĺbku a rozmer slovenských osobností.

Národný aspekt, taký typický pre Hlinkov životný algoritmus, sa vystráca spoločne s duchom trvalých hodnôt a viery zo slovenskej spoločnosti. Ak on sám volal alarmujúco v časoch svojej doby: „Dnes vo všeobecnom víre nemravnosti a pôžitkárstva, kde nikto nechce vedieť ničoho o povinnosti a práci a šetrnosti, kde túžba po pôžitkoch bohatstva a mamonárstva dosiahla vrcholu, nevidieť nepriateĺa, nevedieť o nemoci- je krátkozrakosťou.“[12]  -tak situácia, v ktorej žijeme dnes, pretiekla mierou svojho vrcholu.

Morálna bieda, kríza identity človeka i národa, ale aj hmotná, či finančná závislosť a chudoba, sa neveľmi odlišujú od čias, v ktorých pôsobil Hlinka. Možno, dokonca viac ako vtedy, sú aktuálne slová adresované jeho súčasníkom, ktoré poznamenáva pri pohľade na život moderného človeka : „A takto to ide vesele a bezstarostne k neodvratnej a istej záhube a spustlosti.“[13]  Referentom o „spustlosti“ sú nielen médiá, politická scéna, rovnako aj osudy rodín, manželstiev a detí na Slovensku.

Ako ďalej ? Môžeme ticho prejsť popri Hlinkovom odkaze ako doposiaľ  alebo sa nechať inšpirovať húževnatosťou a nasadením v slúžbe hodnotám a národu. Hoci sa čas posunul, kontinuita otázok i problémov pretrváva a rozvíja sa do ďalších podôb. Nech algoritmus, ktorý používal vo svojom živote ružoberský farár, politik a novinár, nezostane zabudnutý, či zmazaný vetrom času. Stále je hodný použitia.



[1]Predpis č. 531/2007 Z.z. in http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-531

[2]HANUS, Ladislav: Jozef Kútnik Šmálov. Život, činnosť, tvorba. Spiššké Podhradie: Spišký kňazský seminár, 1992, s.7.

[3]SIDOR, Karol. VNUK,František: Andrej Hlinka. Bratislava: Lúč, 2008, str.47.: „Národné centrum v Turč. Sv. Martine aj naďalej osvedčovalo sa za politickú pasivitu.“

[4]HANUS, Ladislav.: Povznášaľ a zveľaďoval. In Rozhľady o kultúre a umení. Ružomberok: LEV, 1991, str.12.

[5]HLINKA, Andrej: Sv. missie po Ľubtove. In Antológia časopiseckých a novinových článkov. Martin: Matica slovenská, 2013, str.14.

[6]HRABOVEC, Emilia.: Andrej Hlinka- kňaz a politik očami Svätej stolice 1918-1927 in LETZ, Robert a kol.: Pohľady na osobnosť Andreja Hlinku.Martin: Matica slovenská, 2009, str.132

[7]SIDOR, Karol., VNUK, František.: Andrej Hlinka. Bratislava: Lúč, 2008, str. 28

[8]SIDOR, Karol., VNUK, František.: Andrej Hlinka. Bratislava: Lúč, 2008, str. 31

[9]Predpis č. 531/2007 Z.z. in http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-531

[10]   HROMJÁK, Ľuboslav., Analýza vzťahu Alexandra Párvyho a Andreja Hlinku. In Pohľady na osobnosť Andreja   

       Hlinku, Martin: Matica Slovenská, 2009, str.67

[11]http://www-news.uchicago.edu/releases/06/060301.nationalpride.shtml : „The bottom 10 nations in the survey, beginning with the last, were the eastern portion of Germany, Latvia, Sweden, Slovakia, Poland, the western portion of Germany, Taiwan, France, Switzerland, and the Czech Republic.

[12]HLINKA, Andrej. Vianočné myšlienky pre orlov. In Antológia časopiseckých a novinových článkov Andreja Hlinku, Martin: Matica slovenská, 2013, str.117

[13]HLINKA, Andrej. Duch Kristov, duch pravdy nás oslobodí. In Antológia časopiseckých a novinových článkov Andreja Hlinku, Martin: Matica slovenská, 2013, str.85