Hlinka – autor autonomisticky orientovaných periodík

Kapitola z diplomovej práce Natiálie Játyovej: "Novinárske paralely Ľudovíta Štúra a Andreja Hlinku"

Pre žurnalistiku pri nastoľovaní historických tém a pri využívaní histórie v novinárskych žánroch je osobitne dôležitá zásada aktuálnosti, ktorá sa v tomto prípade odráža ako skúmanie javov vo vzťahu k dnešku. Preto aj predmet nášho skúmania bude užší ako predmet histórie, literárnej histórie a histórie novinárstva. U Hlinku nachádzame vynikajúce vzory publicistických článkov, publicistiky v pravom slova zmysle, zaoberajúcej sa otázkami verejnými, otázkami, ktoré hýbu mysľami vlastencov a ktoré rozhýbali ľud do mocného národného pohybu. Jeho články sa v značnej miere vyznačujú prenikavým politickým zanietením, hlbokými odbornými znalosťami i skvelým literárnym štýlom .hlinka v sebe zahrňuje mnohé podmienky žurnalistického majstrovstva, ako napríklad zanietenosť pre politické spektrum, široké odborné vedomosti a literárne majstrovstvo. Jeho diela v mnohom dokumentujú, že nemožno od seba odlúčiť politiku a žurnalistiku.

Andrej Hlinka prispieval do mnohých slovenských periodík. Sústreďoval sa predovšetkým na postavenie slovenského ľudu a vyzdvihoval dôležitosť svojpomocných spolkov. V roku 1897 založil spolu s Antonom Bielikom mesačník Ľudové noviny, redigoval ich do roku 1901.[1] V roku 1898 sa Ľudové noviny premenili na týždenník. Od roku 1903 vychádzali trikrát do týždňa. Noviny dosiahli náklad 2000 kusov, pričom najväčší úspech mali na severe Slovenska. Keďže nastali spory medzi vedením Slovenskej národnej strany a jej katolíckym krídlom, v roku 1902 Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Martine odmietol vydávať Ľudové noviny a navyše nastali problémy aj vo vnútri redakcie. Aj napriek všetkým problémom začala noviny vydávať iná martinská tlačiareň. Vychádzali však ako obdenník. Táto ich periodicita sa nezmenila ani po odchode redakcie z Martina do Ružomberka.[2]

Andrej Hlinka však stál aj pri zrode Slovenského denníka v roku 1918. Keď sa denník politicky preorientoval na agrárnu stranu, Andrej Hlinka inicioval vznik Slováka. Najskôr vychádzal ako týždenník, neskôr trikrát do týždňa a od roku 1920 ako denník. V roku 1922 sa redakcia z Ružomberka presťahovala do Bratislavy. Majiteľom a vydavateľom Slováka bola kníhtlačiarska účastinárska spoločnosť Slovák a tlačila ho tlačiareň Andrej, a.s. v Bratislave. Cena bola 80 halierov za výtlačok a náklad predstavoval 6 až 8 tisíc kusov. Bol orientovaný autonomisticky a práve za svoje autonomistické vystupovanie a osočovanie protivníkov býval často cenzurovaný a pokutovaný.[3]

 



[1] BOROVSKÝ, Š.: Andrej Hlinka ako novinár a redaktor. In BIELIK, F. – BOROVSKÝ, Š.: Andrej Hlinka a jeho miesto v Slovenských dejinách: Zborník prednášok z vedeckého sympózia. Bratislava: Da Vel, 1991, s. 124.

[2] ĎURNÁ, S.: Anton Bielek. [online]. Publ. august 2007. [cit. 14.08.2013]. Dostupné na internete: <http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2007/august/45.pdf

[3] SERAFÍNOVÁ, D. – VATRÁL, J.: Náčrt dejín slovenskej žurnalistiky. Ružomberok: Katolícka univerzita v Ružomberku, 2005, s. 87, 90.