Rozbor periodík Andreja Hlinku

Kapitola z diplomovej práce Natiálie Játyovej: "Novinárske paralely Ľudovíta Štúra a Andreja Hlinku"

Andrej Hlinka písal veľmi osobne, opisoval svoje zážitky, napríklad z väzenia, ale takisto často reagoval na to, čo bolo uverejnené v iných časopisoch. Zbieral teda inšpiráciu aj v tvorbe iných publicistov. Vo svojich príspevkoch sa často obracia na konkrétnu osobu a väčšinou píše o tom, čo dôverne pozná. Ak píše napríklad o roľníkoch, nezabúda pripomenúť, že aj on je synom chudobného roľníka.

Andrej Hlinka sa vo svojej tvorbe snažil prihovárať priamo čitateľovi a na to využil aj mnohé rečnícke otázky, ktoré mali udržať pozornosť publika. Napríklad: „Kto sa má starať o tento ľud? Kto sviecňom? Kto poradí, pomôže, poteší ho? Kto má byť vodcom tohto ľudu, kto svetlom jeho?“[1]

 

skloňovanie

pravopis

Hlinka

S ľuďom

So ženov

Smýšľajú

Sriaďme si

Po úprave

S ľuďmi

So ženou

Zmýšľajú

Zriaďme si

 

Takisto mal vo zvyku položiť si otázku, na ktorú v nasledujúcich riadkoch hľadal odpoveď. Napríklad sa snažil prísť na to, aké majú spolky pre ľud význam. Tvrdí, že povolaním všetkých čítacích, vzdelávacích a potravných spolkov, ktoré väčšinou viedli kňazi, bolo odstrániť biedu a uľaviť ľudu v jeho rôznorodých problémoch. V spolkoch sa ľud oboznamoval s fungovaním terajšieho sveta. V spolkoch poznával svoju zaostalosť, videl svoje chyby. V spolkoch sa mohol priučiť poriadku a čistote. Tu mohol spoznať neznáme gazdovské stroje, tu mohol vidieť výsledky svojej práce.[2]

Andrej Hlinka využíval vo svojej tvorbe vzor anafory, nemala však taký veľký básnický nádych ako u Ľudovíta Štúra. Pre porovnanie uvádzame príklad: „Áno, my, ktorí sme im stvorili jednotu, ktorí sme prebudili slovenský katolicizmus, ktorí sme po žalároch, brdárkach a vyhnancoch rozširovali slovenskú kultúru, ktorí sme pestovali a udržovali slovenskú literatúru, museli sme zakúsiť Ilavu, Terezín, Mírov.“[3]

Občas však aj Andrej Hlinka písal ako básnik. Bolo to tak napríklad v úvodníku uverejnenom v Slovákovi 28. novembra 1926[4]. Tento úvodník adresoval slovenskému národu a štýl jeho písania je iný ako v príspevkoch, v ktorých napríklad kritizoval politiku alebo opisoval záležitosti okolo jeho zatknutia a osemmesačného väzenia. Napríklad píše: „Nádeje Tvoje ako sneh pod teplými lúčami jarného slnka zo dňa na deň mizly.“[5]

V inom mieste zas prirovnáva situáciu k chorobe. Choroba podľa neho naraz, v okamihu prikvačí človeka, ale zotavenie z nej neprichádza naraz, lež pomaly a postupne. A podobenstvo ďalej rozvíja: „Nemocný, hoci užil už aj mnohé lieky, predsa radí-li mu dakto liek nová, ktorý sa mu zdá byť liečivým, nezavrhne ho, učiní pokus, užije ho. Tak i my rozličnými cestami i spôsobami pokúsili sme sa vydobyť národu slovenskému práva Bohom mu dané, vydobyť platnosť programu nášmu a uskutočniť autonómiu Slovenska zabezpečenú nám v Pittsburghskej dohode.“[6]

Andrej Hlinka vo svojich novinárskych príspevkoch využíval aj výpovede rôznych respondentov. Napríklad, keď hľadal odpoveď na to, aký vplyv majú spolky na ľud, tak citoval slová istého člena trojsliačanského potravného spolku, ktoré na tomto mieste citujeme i my: „Keby nebolo u nás gazdovstvo- potravného spolku, bolo by mi aj s deťmi sa rozísť , hovoril u mňa jeden chudák. Domu by som ani dnes nemal. Zemičky by už dnes boli pozakladané. Robil by som a neviem na koho. Potil by som sa a iný by z toho tučnel. Platil by som drahú múku, jedol bych zlú strovu, a to za drahý groš.“[7]

Neskôr zasa opísal svoje stretnutie s verejne činným mužom, ktorému hovoril o činnosti istého dedinského farára, ktorý svojou odhodlanosťou toho veľa dosiahol. Citoval odpoveď tohto muža, ktorá ho prinútila premýšľať: „Dobre vám bolo víťaziť, keď máte za sebou tak nepremožiteľné bašty, ako: náboženstvo, spolky a ženy.“[8]

Písal aj na pokračovanie, aj keď nie tak často ako Ľudovít Štúr v SNN. Ale napríklad v Ľudových novinách uverejnil na pokračovanie príspevok o spolkoch a o ich vplyve na ľud. Keď kritizoval stav spoločnosti, často ho dával do protikladu s inými národmi. Takto písal napríklad o Nemecku, keď porovnával stav vojska, do ktorého naša republika dávala podľa neho až príliš veľa peňazí a bol to hlavne rozmar pánov. O Nemecku napísal: „Zbrojilo a postavilo sa oproti celému svetu takmer a militarizmus ho nespasil. A v Nemecku sa nachodili aspoň podmienky k udržovaniu hrozitánskej armády.“[9]

V silvestrovskom príhovore v roku 1931 sa okrem politiky zameriaval aj na ekonomiku, na platenie daní a na vzbury proti hospodárskemu a spoločenskému poriadku. Aj keď situácia bola zlá, mnohí dúfali v konzervatívne zmýšľanie väčšiny obyvateľstva. Okrem toho, že v tomto príhovore často spomínal situáciu v Nemecku, ukázal, že má dostatočné vedomosti aj o iných krajinách. Na adresu Anglicka napísal: „Význam konzervatizivzmu sa ukázal v Anglii, kde dosiaľ najväčší finančný otras nevzbudil v obyvateľstve mimoriadny ohlas a že náš roľník, náš robotník, remeselník a úradník pomerne dosť ľahko znáša následky rôznych kríz a biedy.“[10] Môžeme povedať, že krach finančných ústavov v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku a následky čiastočného zrútenia anglickej libry prežila naša republika dosť pokojne a však Hlinka apeluje na adresu vládnych pánov, aby neprepínali struny trpezlivosti svojho ľudu.

Medzi obľúbené témy, ktoré Andrej Hlinka rád kritizoval, patrila politika. Politika bola podľa neho všade a tvrdil: „Snáď všetkým biedam príčinou je politika.“[11] Potom pokračoval. Politika podľa neho na ľud privolala platených žandárov, politika pri voľbe človeku o prsia opierala bajonett, politika obsadila pokojné kraje plukmi vojska, politika prelievala krv v Hruštíne na Orave, politika usmrcovala ľud vo Zvolenskej polhore, politika útočila na volebné právo, politika mučila ľud.[12]

Kritizuje napríklad aj situáciu v krajine. Nepáči sa mu stav hospodárstva, nesúhlasí s politickým, spoločenským a náboženským životom slovenského ľudu, pretože podľa neho zaostáva. Na druhej strane pripomína aj to, že nezainteresovaná osoba, cudzinec, si môže o našom ľude vytvoriť nie veľmi lichotivý obraz, a to preto, že nemá ani poňatie o smutnom položení roľníka. [13]

Medzi jeho najobľúbenejšie témy, ktorým venoval najviac pozornosti patrilo rozpoloženie ľudu, jeho situácia, situácia v republike, práca, život obyčajného roľníka v malej dedinke, ale venoval sa napríklad aj politike, pretože jej praktiky zakúsil na vlastnej koži a ekonomike.

Ak by sme mali zhrnúť novinársku činnosť Andreja Hlinku a charakterizovať ju, mohli by sme napísať: Andrej Hlinka písal veľmi osobne, často písal o svojom živote, o svojich vlastných skúsenostiach a o tom, čo prežil. Svoje články venoval buď konkrétnej osobe alebo ich písal takým spôsobom, že čitateľ mal pocit, že sú venované priamo jemu. Často reagoval aj na príspevky v iných novinách a na tvorbu iných novinárov. Vyjadroval potom svoj názor a predovšetkým Slováka využíval ako miesto pre vyjadrovanie svojho postoja. Vo svojich príspevkoch používal aj rečnícke otázky a anafory, ale neboli v takom básnickom duchu, ako ich môžeme vidieť u Štúra. Hlinka bol predovšetkým novinárom, preto vo svojich príspevkov citoval významných ľudí alebo uverejňoval výpovede kompetentných osôb. Občas písal aj na pokračovanie, mnoho kritizoval a využíval svoje poznatky o situácii v zahraničí.



[1] Vplyv spolkov na dobrobyt ľudu. (1. časť) In Ľudové noviny, 1. číslo, 1. január 1897.

[2] Vplyv spolkov na dobrobyt ľudu. (1. časť) In Ľudové noviny, 1. číslo, 1. január 1897.

[3] Na slobode doma a Socialistická brutalita. In Slovák, ročník II., 93.číslo, 12. máj 1920.

[4] Príloha D

[5] Drahý národe slovenský . In Slovák, ročník VIII., 267. číslo, 28. november 1926.

[6] Drahý národe slovenský . In Slovák, ročník VIII., 267. číslo, 28. november 1926.

[7] Vplyv spolkov na dobrobyt ľudu. (1. časť) In Ľudové noviny, 1. číslo, 1. január 1897.

[8] Vplyv spolkov na dobrobyt ľudu. (2. časť) In Ľudové noviny, 2. číslo, 1. február 1897.

[9] Pod odkvapom . In Slovák, ročník IV., 86. číslo, 14. apríl 1922.

[10] Na koniec roku 1931 . In Slovák, ročník VIII., 293. číslo, 31. december 1931.

[11] Vplyv spolkov na dobrobyt ľudu. (2. časť) In Ľudové noviny, 2. číslo, 1. február 1897.

[12] Vplyv spolkov na dobrobyt ľudu. (2. časť) In Ľudové noviny, 2. číslo, 1. február 1897.

[13] Vplyv spolkov na dobrobyt ľudu. (1. časť) In Ľudové noviny, 1. číslo, 1. január 1897.