S bolestnou, ale i hrdou rozpomienkou hľadím do minulosti pred 30.rokmi.

Dívam sa na deň 27.októbra 1907, na deň martýria 15 černovských mučeníkov. Nemôžem inak. Veď som synom černovských rodičov. Delil som sa vo všetkom s osudom mojich rodákov. V Černovej som býval do svojho 12.roku, Černovci boli i po tom svedkami môjho účinkovania, študovania a života. Slovenský ľud som verne miloval. Lebo v každom Černovcovi som videl svojho rodného brata. Ich radosti boli mojimi radosťami. Ich bôle mojimi bôľmi. Zrástol som s tým ľudom, aj ľud sa túlil ku mne.

Read more