Ako katolícky duchovný a slovenský politik rozoznával nebezpečenstvo nacizmu a fašizmu
Andrej Hlinka patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín. Katolícky kňaz, národovec a politik, ktorý sa stal symbolom boja za slovenské práva v Uhorsku aj prvej Československej republike. Komunistická propaganda ho desaťročia označovala za fašistu, no skutočnosť je oveľa zložitejšia. Archívne dokumenty a dobová tlač odhaľujú pravdu: Hlinka bol kritickým odporcom totalitných režimov, a to nacizmu aj fašizmu.
Čas ideológií: Hlinka žil vo svete medzi dvoma najväčšími vojnami
Dvadsiate a tridsiate roky 20. storočia priniesli Európe ideologický rozmach. Po prvej svetovej vojne vznikli nové politické prúdy, ktoré sľubovali riešenie hospodárskych a sociálnych problémov. Medzi najvplyvnejšie patrili taliansky fašizmus, nemecký nacizmus a sovietsky komunizmus. Každý z nich sa prezentoval ako cesta k „novému svetu“.
Hlinka ako katolícky kňaz a konzervatívny politik hodnotil tieto ideológie podľa jasných kritérií: vzťahu k náboženstvu, postoja k Slovanom a rešpektovania základných ľudských práv. Zo všetkých troch totalitných systémov vychádzal ako ich principiálny odporca.
Hitler je kultúrna beštia
K nemeckému nacizmu zaujímal Hlinka od začiatku odmietavý postoj. Už v roku 1933 na orolskej slávnosti v Novom Meste nad Váhom jasne vyhlásil: „Slovensko nie je Nemecko. My sme demokrati, u nás diktátor nemôže byť a nebude.“
Priamo varoval pred Hitlerovou expanzívnou politikou a predpovedal, že sa nezastaví pri perzekúcii Židov, ale bude pokračovať aj proti Československu.
Hlinkov postoj k Hitlerovi dokumentuje pamätný výrok z februára 1938, keď nemeckí politici navštívili Hlinku na jeho ružomberskej fare. Počas rokovaní o možnej spolupráci medzi Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou a Heneinovou Sudetonemeckou stranou padlo meno Adolf Hitler. Starnúci kňaz sa nedal: „Počúvajte ma, on je kultúrna beštia.“
Hlinka dôkladne poznal Hitlerovo dielo Mein Kampf a v roku 1935 citoval z neho pasáže o dobývaní území mečom. V článku pre Národní listy analyzoval nacistickú politiku a presne predpovedal budúci vývoj: „Takýto meč ukovať je povinnosťou tých, ktorí vedú domácu politiku… Rozdvojí sa. Anglicko pôjde s Ruskom, Francúzsko s Malou dohodou, ostatní budú tancovať.“
Mussolini s výhradami
Vzťah k talianskemu fašizmu bol komplikovanejší. Hlinka oceňoval Mussoliniho boj proti komunizmu a jeho počiatočnú ústretovosť voči Katolíckej cirkvi. V roku 1936 v interview pre taliansku tlač vyhlásil: „Želal by som si, aby aj iné národy mali to šťastie a našli takého vodcu, akým je Mussolini, a také hnutie pre obrodu národa, ako je hnutie talianske.“
Toto vyjadrenie však nemožno chápať ako bezvýhradnú podporu fašizmu. Hlinka ho vyslovil v kontexte habešskej vojny, keď kritizoval britský kolonializmus. Zároveň si však udržiaval kritický odstup: vytýkal fašistom používanie násilia a protislovanskú politiku. Už v roku 1930 písal o talianskom fašizme: „V Taliansku robí divy fašizmus, ktorý sa neštíti ani šibenice a guliek pre terstských národne cítiacich chlapcov.“
Rodobrana: Problematická organizácia v strane
Pri Hlinkovej ľudovej strane pôsobila v dvadsiatych rokoch 20. storočia organizácia Rodobrana, ktorá sa hlásila k fašistickým vzorom. Nosila čierne košele, používala fašistický pozdrav a jej vedúci Vojtech Tuka propagoval fašistické myšlienky. Hlinka však k Rodobrane pristupoval s rezervou a neangažoval sa v nej. Po Tukovom odsúdení v roku 1929 organizácia zanikla.
Katolícke kritériá politiky Hlinka rešpektoval
Kľúčom k porozumeniu Hlinkovho postoja boli pápežské encykliky. Pius XI. vydal v marci 1937 dve zásadné encykliky – Mit brennender Sorge proti nemeckému nacizmu a Divini Redemptoris proti komunizmu. Hlinka sa ako verný kňaz nimi riadil a vo svojich článkoch z encyklík citoval.
V článku Na Vzkriesenie, uverejnenom v denníku Slovák na Veľkú Noc 1937, Hlinka spomenul najsurovejší absolutizmus Stalina a Hitlera: „Moderní Kajfáši a Judáši siahli po cudzom majetku. Kláštory, sirotince, chudobince, nemocnice a kostoly, ktoré vybudovala obetavosť katolíkov, dnes oni ničia, zapaľujú a búrajú. Musíme sa diviť, že v čase najsurovejšieho absolutizmu Stalinovho a Hitlerovho dovoľujú si odvolávať sa na demokraciu. Hlásajú demokraciu a rozpúšťajú katolícke spolky a náboženské združenia. Zatvárajú katolícke ústavy, rúcajú chrámy, drancujú kláštory vtedy, keď sa všetko organizuje a keď je nie vylúčená ani organizácia katolíkov.“
Ľudácka tlač pod Hlinkovým vedením pravidelne kritizovala prenasledovanie katolíkov v nacistickom Nemecku. Slovák už v roku 1933 upozorňoval: „Z Hitlera urobili jeho služobníci modlu a tejto sa chcú klaňať. Katolícka cirkev zasa modloslužobníctvo zakazuje. Preto nie je možná dohoda nemeckého katolicizmu s Hitlerom. Tu povstane otvorený, alebo tajný kultúrny boj.“
Komunistická propaganda verzus realita
Komunistická propaganda vytvorila heslo „Hitler – Horthy – Hlinka, to je jedna linka“, ktoré sa stalo účinným nástrojom diskreditácie. Slúžilo na zaradenie všetkých nekomunistických politikov do jedného „fašistického“ tábora. Historické dokumenty však ukazujú, že Hlinka bol principiálnym odporcom totalitných režimov.
Maďarský konzul v Bratislave Gyula Petravich v marci 1938 správne postrehol: „Hlinka ako katolícky kňaz nesympatizuje s henleinovcami ako Sidor, ale z politických dôvodov tiež súhlasil s taktickou spoluprácou.“ Nemecký politik Franz Karmasin neskôr skonštatoval, že Hlinka „nikdy nestál jednoznačne na strane nemeckých záujmov.“
Andrej Hlinka: Riadil sa kresťanskými princípmi, odmietal totality
Andrej Hlinka zomrel 16. augusta 1938, ešte pred Mníchovskou dohodou a rozpadom demokratického systému. Jeho postoj k totalitným režimom vychádzal z hlbokého kresťanského presvedčenia a slovenského národného cítenia. Oceňoval silné vodcovstvo, ale odmietol diktatúru. Hľadal spojenectvo proti komunizmu, ale nebol ochotný obetovať základné hodnoty.
Hodnotenie Hlinkovej osobnosti komplikuje fakt, že po jeho smrti sa jeho strana pod vedením Jozefa Tisu dostala pod výrazný nemecký vplyv. To však nemožno pripočítavať samotnému Hlinkovi, ktorý jasne odmietol nacistickú ideológiu a Hitlera ako „kultúrnu beštiu“.
Pravda o Andrejovi Hlinkovi je zložitejšia než propagandistické šablóny. Bol to katolícky kňaz, ktorý sa riadil kresťanskými princípmi a odmietol totalitné pokušenia svojej doby. Jeho kritika nacizmu a fašizmu vychádzala z hlbokého presvedčenia o nekompatibilite týchto ideológií s kresťanskou náukou a ľudskou dôstojnosťou.
Článok vychádza zo štúdie historika profesora Róberta Letza z Univerzity Komenského „Andrej Hlinka a jeho vzťah k talianskemu fašizmu a nemeckému národnému socializmu“, ktorá analyzuje archívne dokumenty a dobovú tlač z rokov 1918-1938. Štúdia vznikla v rámci grantovej úlohy VEGA 1/0190/21 Andrej Hlinka prejavy a články (1892-1938).