Toto vyjadrenie cituje čerstvo otvorený písomný záznam prvého česko-slovenského prezidenta Tomáša Garigue Masaryka.
V skratke, o čo ide: v piatok 19.9.2025 slávnostne otvorili obálku s tajomným odkazom starého a chorého „tatíčka Masaryka“ zaznamenané jeho synom Janom Masarykom podľa všetkého z roku 1934, keď si Masaryk – po prekonanej mŕtvici – myslel, že zomiera. Mal vtedy už 84 rokov.
List bol odovzdaný do Národného archívu tajomníkom prezidentovým tajomníkom Antonímom Sumom v roku 2005 a na základe Sumovej požiadavky mal byť otvorený až po dvadsiatich rokoch, teda 19. septembra 2025.
To sa stalo a bola to veľká senzácia. Otvorenia tejto archívnej korešpondencie na hrade v Lánoch sa zúčastnil aj súčasný český prezident Petr Pavel. Podmanivú atmosféru skvelo prenášal Český rozhlas v spolupráci s odborníkmi. Takto sa robí pútavá žurnalistika – a možno aj atraktívna hodina dejepisu.
Je však smutné či smiešne, že najvýraznejší odkaz z celej udalosti je, že „Andrej Hlinka je hlupák“.
List bude ešte podrobený analýze a hlbšiemu skúmaniu – celý obsah preto teraz ešte nepoznáme – ale akoby tento hlinkovský citát mal byť jeho najdôležitejším posolstvom, aspoň pre slovenské publikum.
Po viac ako 90 rokoch od „posledných slov“ TGM však môžeme tieto slová považovať za vyznamenanie, že obrovská historická osobnosť, akou TGM nesporne je, myslí v zdanlivo posledných hodinách života na svojho politického konkurenta Andreja Hlinku, ktorý napokon zomrel rok po TGM (1938).
Vieme, aký vzťah týchto dvoch osobností bol.
Hlinka išiel Masarykovi pod kožu, vyvíjal naňho silný morálny tlak, aby splnil záväzok z Pittsburskej dohody z roku 1918. Táto dohoda sľubovala Slovákom samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote – a vieme, že sa tak nestalo. Skratka, Hlinka bol Masarykovi nepríjemný.
Hlinka išiel Masarykovi pod kožu, vyvíjal naňho silný morálny tlak, aby splnil záväzok z Pittsburskej dohody z roku 1918.
Treba spomenúť aj to, že Hlinka bol ako kňaz, samozrejme, aj presvedčeným katolíkom, preto ho netešil vlažný vzťah TGM k náboženstvu a vlastne aj istá averzia ku katolicizmu. Hlinka sa oprávnene obával prenikaniu ateistických prúdov z Čiech na územie Slovenska.
Dodnes má síce TGM lepšie osobné PR ako Andrej Hlinka, ale Hlinkovi patrí všetka česť, že nemal potrebu jazdiť ako TGM ako mocnár na koni a odmietal, aby sa po ňom pomenovali ulice či námestia ešte za života.
Pokiaľ ide o Hlinkov kult, tak Hlinku nazývali otcom národa minimálne od jeho 60-tky, teda od roku 1924. Masaryk i Hlinka si istým spôsobom budovali svoju reputáciu, bola to otázka politického úspechu v masách voličov. Masarykov kult vychádzal z jeho pozície prvého občana štátu – prezidenta. Bol oficiálny, kým Hlinkov neoficiálny, odbojný.
Ale poďme ešte späť k tajomnej obálke.
Vyjadrenie TGM o Hlinkovi ako o hlupákovi sa viaže na jeho údajnú chybu s Maďarmi. Hlinka patril k zakladateľom Česko-slovenskej republiky. Považoval Masaryk za chybu, že Slováci sa dostali z Uhorska? Alebo považoval za chybu Hlinkove odmietavé reakcie na jeho výroky z roku 1930 o tom, že za priaznivých okolnosti si vie predstaviť korektúru hraníc v prospech Maďarska?
O akú chybu s Maďarmi išlo, nie je jasné.
Zrejme Masarykov syn Jan v liste dopísal, že Hlinkovi „musíme odpustiť“.
Odpúšťať je veľké – a ľudské. Takže odpúšťame aj my TGM.
Skutočný filozof a mysliteľ by Hlinku nenazval hlupákom.