Vzťah medzi Tomášom Garriguom Masarykom a Andrejom Hlinkom patrí k najkomplexnejším a najzásadnejším kapitolám v dejinách prvej Československej republiky.

Nebol to len osobný spor dvoch vplyvných mužov, ale symbolický stret dvoch diametrálne odlišných vízií štátu a národa, ktoré formovali politické i spoločenské dianie v medzivojnovom období.

Masaryk, prvý prezident a „otec-osloboditeľ“¹, reprezentoval ideál silnej, centralistickej a sekulárnej demokracie, založenej na filozofických a humanistických základoch.²

Na druhej strane stál Hlinka, katolícky kňaz a ľudový tribún, ktorého autorita pramenila z priameho kontaktu s ľudom a z nekompromisnej obhajoby svojbytnosti slovenského národa a jeho kresťanskej identity.⁴

Ich vzájomná dynamika dokonale zrkadlí vnútorné rozpory, ktoré charakterizovali celú prvú republiku.

Konflikt o postavenie Slovákov a naplnenie sľubov z Pittsburskej dohody bol viac než len politickou polemikou; bol to boj o kultúrnu a náboženskú orientáciu nového štátu. Nedávno zverejnený Masarykov posledný odkaz, v ktorom nazval Hlinku „hlupákom“, znovu oživil tieto historické nezhody a potvrdil, že ich vzťah je dodnes živou témou.³

Analýza ich vzťahu preto vyžaduje nielen porovnanie ich životných dráh a politických presvedčení, ale aj detailné preskúmanie kľúčových momentov ich interakcie a hĺbkovú interpretáciu Masarykovho kontroverzného výroku.

Hlinka a Masaryk: Paralelné životy, rozdielne východiská

Aj keď obaja protagonistovia zdieľali chudobný pôvod a vyrastali v Rakúsko-Uhorsku, ich životné cesty a východiská nemohli byť odlišnejšie. Tieto odlišnosti viedli k zásadne rozdielnym politickým štýlom a prístupom k budovaniu štátu.

Tomáš Garrigue Masaryk: Filozof a štátnik

Tomáš Garrigue Masaryk (narodený v roku 1850) bol o 14 rokov starší ako Andrej Hlinka.² Tento vekový rozdiel mu prepožičiaval prirodzenú autoritu, ktorá sa prejavila aj v jeho paternalistickom prístupe k mladším politikom, vrátane Hlinku.

Jeho kariéra bola primárne akademická. Po štúdiách na univerzitách vo Viedni a Lipsku sa etabloval ako filozof a sociológ.² Habilitoval sa prácou o samovražde (Sebevražda hromadným jevem společenským) a v roku 1882 bol menovaný profesorom na Českej univerzite v Prahe.¹

Jeho intelektuálny program bol postavený na „realizme“ a vedeckom prístupe k spoločenským problémom. Masaryk sa preslávil ako morálna autorita, najmä vďaka svojmu nekompromisnému boju proti antisemitizmu v tzv. Hilsneriáde na prelome 19. a 20. storočia.¹

Jeho politické presvedčenie o humanistickej demokracii a laickom štáte bolo ovplyvnené aj protestantským vierovyznaním jeho americkej manželky Charlotte Garrigue, ktorej priezvisko si pridal do mena.²

Andrej Hlinka: Kňaz a ľudový tribún

Andrej Hlinka sa narodil v roku 1864 v pltníckej rodine v Černovej.⁷ Jeho život bol od raného veku úzko spätý s Katolíckou cirkvou. Študoval teológiu v Spišskej Kapitule a v roku 1889 bol vysvätený za kňaza.⁴

Hlinka sa odlišoval od Masaryka svojím priamym, ľudovým pôsobením. V Ružomberku, kde pôsobil ako farár, sa aktívne venoval sociálnej práci, organizoval hospodárske spolky a šíril osvetu medzi chudobnými vrstvami obyvateľstva.⁴

Jeho politická angažovanosť bola motivovaná obranou slovenského národa a jeho katolíckej identity pred maďarizáciou.⁹

Kľúčovým momentom, ktorý ho definoval, bola Černovská tragédia v roku 1907, kedy uhorskí žandári strieľali do jeho farníkov. Hlinka sa premenil na národného mučeníka, čo mu prepožičalo silnú morálnu legitimitu a obrovskú popularitu.⁷

Hlinka vs. Masaryk: Pokus o komparatívnu analýzu

Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje hlavné rozdiely, ktoré pomáhajú pochopiť hĺbku ich konfliktu.

Aspekt	Tomáš Garrigue Masaryk	Andrej Hlinka
Dátum narodenia	7. marec 1850 2	27. september 1864 7
Pôvod	Chudobná rodina kočiša a kuchárky 1	Roľnícka rodina 7
Profesia	Filozof, sociológ, univerzitný profesor 2	Rímskokatolícky kňaz 4
Politická pozícia	Prvý prezident Československa 2	Lider autonomistického hnutia 4
Hlavná ideológia	Centralizmus, humanistický sekularizmus, čechoslovakizmus 10	Autonomizmus, kresťanský nacionalizmus 4
Kľúčová politická udalosť	Hilsneriáda, vznik ČSR 1	Černovská tragédia 7

Rozdiel v ich pôvode a vzdelaní zásadne ovplyvnil ich politický štýl. Masaryk ako univerzitný profesor so širokým európskym rozhľadom ² si vybudoval podporu medzi intelektuálmi a medzinárodnými kruhmi. Jeho vplyv bol založený na racionálnej argumentácii a intelektuálnej autorite.

Naopak, Hlinka sa stal vodcom na základe svojho blízkeho vzťahu k prostému ľudu a jeho utrpeniu, čo viedlo k emotívnej a často populistickej rétorike.⁴

Tieto odlišné prístupy viedli k vzájomnému nepochopeniu a formovali ich konflikt o to, aké metódy a hodnoty budú dominovať v novej republike.

Ideologický kód: Sekularizmus vs. klerikalizmus, centralizmus vs. autonomizmus

Jadrom konfliktu medzi Masarykom a Hlinkom boli hlboké ideologické rozpory, ktoré sa prejavili v dvoch kľúčových oblastiach: v otázke štátneho zriadenia a vzťahu štátu k náboženstvu.

Masarykov republikanizmus a humanitná demokracia

Masarykova vízia Československa bola postavená na koncepte jednotného, centralizovaného štátu s jednou „československou“ národnosťou.¹⁰ Táto doktrína bola považovaná za nevyhnutnú pre prežitie nového, krehkého štátu v nepokojnej strednej Európe. Sľuby o slovenskej autonómii, ktoré Masaryk podpísal v Pittsburskej dohode z roku 1918 ¹³, boli po vzniku republiky interpretované ako prekonané a politicky nezáväzné.¹⁴

Pre Masaryka a jeho politickú elitu, vrátane Edvarda Beneša, predstavovala požiadavka autonómie v čase narastajúceho tlaku zo strany hitlerovského Nemecka priame ohrozenie štátnej jednoty.³ Jeho odmietavý postoj k autonómii nebol teda vnímaný len ako „podvod“, ale ako strategické rozhodnutie zamerané na zachovanie celistvosti republiky.

Masaryk bol zároveň silným zástancom laického štátu, ktorý mal byť nábožensky neutrálny a tolerantný ku všetkým vierovyznaniam, no nemal sa hlásiť k žiadnemu oficiálnemu náboženstvu.³ Po prechode z rímskokatolíckej cirkvi do protestantizmu videl v Katolíckej cirkvi nepriateľa demokracie, najmä pre jej historickú podporu monarchie a habsburgovcov.³ Jeho propagácia kultu Jana Husa ako piliera českej národnej tradície bola pre silne katolícke Slovensko cudzia a nenašla odozvu, čím sa prehlbovala kultúrna priepasť medzi oboma časťami štátu.³

Hlinkovo národovectvo a požiadavka autonómie

Hlinka a jeho Slovenská ľudová strana (HSĽS), ktorá sa stala najvplyvnejšou slovenskou politickou silou ⁹, mali úplne odlišný pohľad. Ich program sa opieral o existenciu svojbytného slovenského národa a bol postavený na princípe kresťanských hodnôt.⁴

Pre Hlinku bola Pittsburská dohoda morálnym a politickým základom pre spoločný štát. Jej nedodržanie vnímal ako zradu a neochotu Prahy akceptovať Slovákov ako rovnoprávnych partnerov.¹⁰ Jeho cesta na Parížsku mierovú konferenciu v roku 1919, kde chcel predložiť požiadavku autonómie, bola prejavom tohto presvedčenia, no pražskými kruhmi bola odsúdená ako nezodpovedná a deštruktívna.⁹

Hlinka bol presvedčený, že katolicizmus je pilierom slovenskej identity, a jeho politický program vychádzal z katolíckeho sociálneho učenia.⁴ To ho postavilo do priameho ideologického konfliktu s Masarykovou sekulárnou koncepciou, ktorú Hlinka a jeho stúpenci vnímali ako protikatolícku.³ Tento ideologický boj nebol teda len o politických právomociach, ale o duši národa, o tom, či bude štát postavený na českej, protikatolíckej a laickej tradícii, alebo či uzná silnú katolícku a národnú tradíciu Slovenska.

Rétorika a agitácia: Prezidentský diskurz vs. ľudová reč

Masaryk a Hlinka sa zásadne líšili aj v spôsobe, akým si budovali svoju verejnú autoritu a komunikovali s voličmi. Ich odlišné prístupy k rétorike a politickému presvedčovaniu neboli náhodné, ale odzrkadľovali ich rôzne východiská a cieľové skupiny.

Masarykovo verejné vystupovanie a budovanie reputácie

Masaryk si starostlivo budoval obraz rozvážneho, filozofického štátnika a morálnej autority. Jeho prejav z roku 1931, v ktorom kritizoval korupciu a nevzdelanosť v politike, demonštruje, že sa nestaval len nad politické strany, ale bol ich morálnym sudcom.¹⁶ Využíval médiá a rozsiahlu korešpondenciu na šírenie svojho posolstva.¹⁷ Kľúčovým nástrojom jeho verejného obrazu boli „Hovory s T. G. Masarykom“, v ktorých sa predstavil ako múdry otec národa, odovzdávajúci svoje skúsenosti.² Jeho komunikácia bola prevažne racionálna a zameraná na celospoločenské hodnoty, čím si zabezpečil podporu prevažne medzi intelektuálmi a strednou triedou.

Hlinkova agitácia a vplyv založený na osobnej charizme

Hlinka bol v kontraste s Masarykom predovšetkým charizmatickým rečníkom s priamym a emotívnym prejavom.⁴ Jeho politická sila nepramenila z akademickej autority, ale z jeho blízkeho vzťahu k ľudu a statusu „mučeníka“ po Černovských udalostiach z roku 1907.⁹ Agitoval na masových zhromaždeniach ¹⁹ a šíril svoje názory prostredníctvom vlastných periodík, ako napríklad denníka

Slovák.⁴ Jeho rétorika bola bojovná, ako to dokazuje slávny výrok „Mňa nepremeníte! Mňa nezlomíte!“.⁴ Zatiaľ čo Masaryk sa snažil budovať konsenzus cez racionálne argumenty, Hlinka sa spoliehal na emócie, občas aj pocity ukrivdenosti, no najmä na národnú hrdosť.¹² Tento rozdiel v politických metódach presne odráža ich cieľové publikum a ukazuje, že ich konflikt bol aj súbojom o to, aký typ politickej komunikácie bude v novom štáte prevládať.

Analýza nedávno zverejneného odkazu: „Hlinka bol hlupák“

Nedávne otvorenie zapečatenej obálky s údajnými poslednými slovami T. G. Masaryka vyvolalo v Česku i na Slovensku značný rozruch. Záznam, ktorý Masaryk pravdepodobne nadiktoval svojmu synovi Janovi v roku 1934, teda tri roky pred svojou smrťou ²¹, obsahuje pasáž, kde sa vyjadruje k slovenskému politikovi.

Kontext a autenticita dokumentu

Dokument, uložený v Národnom archíve od roku 2005, bol otvorený na zámku v Lánoch v septembri 2025.²³ Prvotná analýza historikov potvrdila, že päťstranový rukopis, písaný prevažne v angličtine, je autentický.²² Hoci sa pôvodne predpokladalo, že ide o Masarykove posledné slová pred smrťou v roku 1937, historici sa prikláňajú k dátumu 1934, kedy už mal Masaryk 84 rokov a prežíval vážne zdravotné problémy.²² Obsah dokumentu odráža Masarykove úvahy o konci života, ale aj jeho politické odkazy na súčasnú situáciu.

Hlinka bol hlupák: Nezabudnime na kontext

Výrok „Hlinka bol hlupák“ nesmie byť vnímaný len ako jednoduchá urážka, ale v širšom kontexte, ktorý Masaryk sám poskytol. Hlinku označil za hlupáka, ktorý „urobil chybu s Maďarmi“.²¹ Politológovia naznačujú, že táto „chyba“ sa s najväčšou pravdepodobnosťou týkala Tukovej aféry z roku 1929, v ktorej bol ľudácky politik Vojtech Tuka odsúdený za vlastizradu a špionáž v prospech Maďarska.³ Hlinkovo ignorovanie alebo zľahčovanie tejto kauzy mohol Masaryk vnímať ako naivný, alebo dokonca nebezpečný postoj ohrozujúci celistvosť štátu.³

Kľúčová je však druhá časť odkazu: „Musíme mu odpustiť“.²¹ Táto veta mení celú optiku výroku. Masaryk v Hlinkovi nevidí zákerného nepriateľa, ale skôr zmäteného a naivného politika, ktorý sa mýlil, no konal z úprimného presvedčenia. Je to prejav paternalistickej, ale zároveň veľkorysej reflexie.

Okrem toho Masaryk v tom istom liste označil aj sám seba za „rovnako hlúpeho ako ostatní“ ²³ a všeobecne konštatoval, že „ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžete s tým veľa urobiť“.²³ Týmto Masaryk presúva svoj komentár z roviny osobnej animozity na úroveň filozofickej úvahy o ľudskej obmedzenosti a výzvach politického vedenia.

Reakcie na zverejnenie listu potvrdili, že tento historický vzťah nie je uzavretou kapitolou. Českí komentátori v ňom často vidia potvrdenie Masarykovej predvídavosti, zatiaľ čo niektorí slovenskí komentátori v tom vidia ďalší dôkaz Masarykovho arogantného postoja voči slovenským ašpiráciám.³

Trvalý odkaz vzťahu Masaryk-Hlinka

Vzťah Tomáša Garrigua Masaryka a Andreja Hlinku bol prepletením osobností, ideológií a historických okolností, ktoré v konečnom dôsledku formovali osud prvej Československej republiky. Masaryk, ako intelektuál a štátnik, presadzoval centralizmus, sekularizmus a humanistickú tradíciu, ktoré považoval za nevyhnutné pre moderný štát. Hlinka, ako ľudový kňaz a národný vodca, stelesňoval autonómistické a kresťanské ašpirácie Slovákov. Ich konflikt o podobu štátu nebol náhodný; bol to prirodzený výsledok ich odlišných východísk, ideológií a spôsobov komunikácie.

Ich rozdielne vízie a osobný konflikt sú dodnes dôležité pre pochopenie historických príčin rozdelenia Československa a pretrvávajúcich kultúrnych a politických rozdielov. Masarykov odkaz žije v českej spoločnosti, kde je často vnímaný ako symbol predvídavosti a rozvážnosti. Hlinkov odkaz pretrváva v slovenskom politickom diskurze ako symbol boja za národnú svojbytnosť.

Nedávno zverejnený list, v ktorom Masaryk nazval Hlinku „hlupákom“, ale zároveň dodal, že mu treba odpustiť, ukazuje na zložitosť ich vzťahu. Bol to vzťah plný napätia, no nie bez istej miery vzájomného, aj keď paternalistického, rešpektu. Obe postavy, a ich odlišné poňatie národa, stále rezonujú v oboch spoločnostiach a žijú v súčasných debatách o identite, populizme a ideologickom dedičstve.

Ich príbeh zostáva varovaním, ako rýchlo môžu nezhody o charaktere štátu prejsť od politického sporu k hlbokému a trvalému rozdeleniu.

***

Zoznam citácií

1. Tomáš Garrigue Masaryk – Wikipedie, accessed September 20, 2025, https://cs.wikipedia.org/wiki/Tom%C3%A1%C5%A1_Garrigue_Masaryk
2. Tomáš Masaryk – Wikipedia, accessed September 20, 2025, https://en.wikipedia.org/wiki/Tom%C3%A1%C5%A1_Masaryk
3. Masaryk mal pocit, že zomiera, a myslel na hlupáka Hlinku. Prečo? Táto história Čechov a Slovákov rozdeľuje, tvrdí expert – Správy – Pravda, accessed September 20, 2025, https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/767780-masaryk-mal-pocit-ze-zomiera-a-myslel-na-hlupaka-hlinku-preco-tato-historia-cechov-a-slovakov-rozdeluje-tvrdi-expert/
4. Andrej Hlinka – Wikipédia, accessed September 20, 2025, https://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Hlinka
5. Andrej Hlinka ako katolícky bojovník za slovenskú suverenitu a jeho začiatky – – Christianitas, accessed September 20, 2025, https://christianitas.sk/andrej-hlinka-ako-katolicky-bojovnik-za-slovensku-suverenitu-a-jeho-zaciatky/
6. „Hlupák Masaryk.“ Slova z odtajněného vzkazu prezidenta u Slováků rezonují – Aktuálně.cz, accessed September 20, 2025, https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/hlinka-je-hlupak-slova-z-masarykova-vzkazu-zaplnila-titulky/r~8174b8a6955a11f09a9dac1f6b220ee8/
7. Životopis – www.sme.sk, accessed September 20, 2025, https://www.sme.sk/c/2132508/zivotopis.html
8. Life and works in dates – Prague Castle, accessed September 20, 2025, https://www.hrad.cz/en/president-of-the-cr/former-presidents/tomas-garrigue-masaryk/life-and-works-in-dates
9. Z údajného posledního dopisu Tomáše Garrigua Masaryka: „Hlinka byl hlupák“ – Médium.cz, accessed September 20, 2025, https://medium.seznam.cz/clanek/deucze-z-posledniho-dopisu-t-g-masaryka-hlinka-byl-blb-189593
10. Masarykova „zrada“ na národe hlinkovom – HNonline, accessed September 20, 2025, https://hnonline.sk/hnporadna/relax/210494-masarykova-zrada-na-narode-hlinkovom
11. (PDF) Czechoslovakism in Slovak history – ResearchGate, accessed September 20, 2025, https://www.researchgate.net/publication/292255742_Czechoslovakism_in_Slovak_history
12. Diskusia: Otvorili tajomný list Tomáša Garrigua Masaryka, Andreja Hlinku v ňom nazýva hlupákom | Aktuality.sk, accessed September 20, 2025, https://www.aktuality.sk/diskusia/kfm7bf2/otvorili-tajomny-list-tomasa-garrigua-masaryka-andreja-hlinku-v-nom-nazyva-hlupakom/
13. DOKUMENT, ktorý rozhádal Čechov aj Slovákov: V ČSSR sa tak presadila dogma, accessed September 20, 2025, https://www.topky.sk/cl/13/1712933/DOKUMENT–ktory-rozhadal-Cechov-aj-Slovakov–V-CSSR-sa-tak-presadila-dogma
14. Čo je Pittsburská dohoda – Kruh občanů ČR vyhnaných v r. 1938 z pohraničí, accessed September 20, 2025, http://kruh1938.blogspot.com/2014/10/co-je-pittsburska-dohoda.html
15. Ako situáciu Cirkvi v ČSR vnímal prezident Tomáš Garrigue Masaryk? – Katolícke noviny, accessed September 20, 2025, https://www.katolickenoviny.sk/tema/category/tema/article/ako-situaciu-cirkvi-v-csr-vnimal-prezident-tomas-garrigue-masaryk.xhtml
16. Masaryk prvorepublikových politikov nešetril, dokazuje to novobjavený zvukový záznam, accessed September 20, 2025, https://hnonline.sk/history/nove-dejiny/1832423-masaryk-prvorepublikovych-politikov-nesetril-dokazuje-to-novobjaveny-zvukovy-zaznam
17. Ak chcete Štefánika, pripravte si tisícku. Masaryk je lacnejší – SME | MY Trenčín, accessed September 20, 2025, https://mytrencin.sme.sk/c/20952844/ak-chcete-stefanika-pripravte-si-tisicku-masaryk-je-lacnejsi.html
18. Jan Masaryk. Projev z 14. září 1947 – YouTube, accessed September 20, 2025, https://www.youtube.com/watch?v=enqk63F693Q
19. NS RČS 1929-1935, PS, tisk 2712, část č. 2 (2. 11. 1918), accessed September 20, 2025, https://www.psp.cz/eknih/1929ns/ps/tisky/t2712_02.htm
20. KRAJINSKÝ ÚRAD V BRATISLAVE (1660) 1928 – 1939 (1944), accessed September 20, 2025, https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/slovensky_narodny_archiv/archivne_pomocky/krajinskyuradprezidiumasekretariatkrajinskehoprezidenta.pdf
21. Otvorili obálku s poslednými slovami T. G. Masaryka: Hlinku označil za hlupáka! A potom, accessed September 20, 2025, https://www.cas.sk/spravy/zahranicne-spravy/otvorili-obalku-s-poslednymi-slovami-t-g-masaryka-hlinku-oznacil-za-hlupaka-a-potom
22. Masarykov tajný list otvorili po 88 rokoch: „Hlinka bol hlupák.“ Šok, ku komu sa prirovnal sám, accessed September 20, 2025, https://plus7dni.pluska.sk/zazracny-svet/masar-hlink-tajny-list-otvorili-po-88-rokoch-hlinka-bol-hlupak-zaraza-ku-komu-sa-prirovnal-on
23. Funus, hlupák Hlinka a nevzdělaní lidé. Co ukrývala tajemná obálka se vzkazem prezidenta Masaryka? – iROZHLAS, accessed September 20, 2025, https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/funus-hlupak-hlinka-a-nevzdelani-lide-co-ukryvala-tajemna-obalka-se-vzkazem_2509191530_ako
24. Masarykův vzkaz: Jsem neschopný, je konec. Známého politika označil za hlupáka, accessed September 20, 2025, https://cnn.iprima.cz/tajemstvi-dopisu-od-masaryka-odhaleno-znameho-politika-oznacil-za-hlupaka-podivejte-se-co-dalsiho-bylo-v-obalce-486151
25. Otvorili tajomnú Masarykovu obálku. Hlinka je hlupák, písal – Svet SME, accessed September 20, 2025, https://svet.sme.sk/c/23546181/otvorili-obalku-t-g-masaryka-hlinka.html

AI+: Vytvorené pomocou AI jazykového modelu s korektúrou a zásahom človeka.