Andrej Hlinka patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenského spoločenského života, konštatujú autori jeho kompletnej bibliografie prof. Róbert Letz a Pavol Makyna, PhD. Prinášame vám úvod tejto novej knihy z vydavateľstva Post Scriptum.

Hlinka polstoročie stvárňoval národné hnutie

Osobnosť Andreja Hlinku (27. septembra 1864 Ružomberok – Černová – 16. augusta 1938 Ružomberok) patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenského spoločenského života. Aktívne stvárňoval národné hnutie a slovenskú politiku od 90. rokov 19. storočia až do svojej smrti, teda takmer polstoročie.

Ako katolícky kňaz zastával konzervatívne princípy, vychádzajúce zo sociálneho učenia katolíckej cirkvi.

Do politického kolbišťa vstupoval s predsavzatím pozdvihnúť slovenský národ na vyššiu kultúrnu, vzdelanostnú a hospodársku úroveň a chrániť jeho tradičné náboženské ukotvenie, zvyky a kultúru.

Andrej Hlinka do politického kolbišťa vstupoval s predsavzatím pozdvihnúť slovenský národ na vyššiu úroveň.

V centre jeho pozornosti stáli širšie ľudové vrstvy, ktoré nemali skúsenosť so zapojením sa do politického života. Išlo o sociálne slabšie vrstvy slovenských roľníkov a remeselníkov.

Hlinka sa stal dôležitou súčasťou zápasu za základnú demokratickú požiadavku všeobecného volebného práva v Uhorsku. Jeho politika mala dosah na celý národ, no, pochopiteľne, ohlas nachádzala predovšetkým u katolíckeho obyvateľstva. Už v 90. rokoch 19. storočia nadviazal čulé kontakty s českým prostredím a v nasledujúcom období ich ďalej rozvíjal. Stal sa dôležitým hlásateľom česko-slovenskej spolupráce.

Tragédia v Černovej, kde pri pokuse o násilnú posviacku kostola 27. októbra 1907 uhorskí žandári zastrelili 15 osôb, zviditeľnila slovenskú otázku a urobila Andreja Hlinku známym vo svete.

Vďaka jeho vplyvu sa v máji 1918 podarilo prekonať váhanie popredných slovenských politikov a stanoviť si cieľ orientovať sa v budúcnosti na spoluprácu s Čechmi.

Aktívne sa pričinil aj o prihlásenie sa slovenského národa k myšlienke spoločného česko-slovenského štátu Deklaráciou slovenského národa prijatou 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine.

Pomerne rýchlo po vzniku Česko-Slovenska sa Hlinka začal skepticky a so sklamaním stavať k pomerom v novom štáte. Prekážala mu najmä antiklerikálna agitácia a prienik socialistických strán na Slovensko. Tento problém spájal s pôsobením českých štátnych a verejných zamestnancov, ktorí vo väčšom počte prichádzali na Slovensko.

Obnovenie Slovenskej ľudovej strany v decembri 1918 Hlinka považoval za najlepší prostriedok, ako čeliť novým výzvam. Programom tejto strany sa stalo uzákonenie autonómie Slovenska v rámci Československej republiky.

Andrej Hlinka sa dostával do sporov s inými názormi

Hlinka pri svojej typicky priamočiarej kritike dobových pomerov počas celej svojej politickej činnosti sa dostával často do prudkých a zásadných sporov so zástancami iných názorových koncepcií. Narážal na odpor politických protivníkov najmä z radov liberálne a socialisticky orientovaných strán. Medzi svojimi prívržencami mal veľkú autoritu, ba požíval až bezhraničnú úctu. Protivníci ho museli rešpektovať, no často ho aj zatracovali. Slovenská ľudová strana vedená Hlinkom bola od roku 1923 najviac volenou politickou stranou na Slovensku.

Hlinka si zachoval integritu svojej osobnosti bez ohľadu na zmenu politiky.

Svojím osobitným patriarchálnym zjavom a charizmou sa Hlinka vymykal z priemeru politických osobností. Svojimi vyjadreniami a postojmi vzbudzoval rozruch a stálu pozornosť doma i v zahraničí. Hlinka dôverne poznal zmýšľanie a mentalitu slovenského človeka.

Usiloval sa vyjadrovať jemu blízkym a zrozumiteľným spôsobom, byť mu k dispozícii a tlmočiť jeho požiadavky. Preto veľa cestoval a osobne navštevoval aj menej významné obce.

Hlinka si zachoval integritu svojej osobnosti bez ohľadu na zmenu politickej situácie. Podstata, vecný rámec, či charakter jeho pôsobenia bol rovnaký v čase Uhorska, ako počas prvej ČSR.  

Hlinka napísal svoj prvý článok v roku 1893, posledný vyšiel po jeho smrti. Medzitým je viac ako 2 000 záznamov

Zmýšľanie a názory Andreja Hlinku verne odzrkadľujú jeho prejavy a články. Hlinka si uvedomoval význam tlače a vplyvu na spoločnosť. Tlač predstavovala v tom čase najdôležitejšie masové médium. Preto sa usiloval pravidelne prispievať do rôznych novín, časopisov a kalendárov. Prvý známy príspevok mu publikovali Národnie noviny 10. januára 1893, posledný vyšiel posmrtne 4. septembra 1938 v novinách Slovák týždenník.

Predstavuje to pomerne veľký štyridsaťpäť rokov trvajúci časový oblúk. Hlinkove publikačné aktivity charakterizuje tematická rôznorodosť a žánrová pestrosť. Môžeme ich rozdeliť na politické (ide väčšinou o aktuálnu politickú publicistiku: vyhlásenia, rezolúcie, memorandá, polemiky, komentáre, glosy, výzvy), biografické (životné a kňazské jubileá, nekrológy), náboženské (modlitebné knižky, rituály, apológie, vianočné, veľkonočné, svätodušné a novoročné úvahy, články z dejín kresťanstva), osvetové a ľudovýchovné (zamerané na hospodárske otázky, potrebu zakladania družstiev, sporivosť, protialkoholické aktivity), preklady, cestopisné a memoárové črty.

Hlinkova personálna bibliografia bola už potrebná.

Vzhľadom na význam a miesto osobnosti Andreja Hlinku v slovenských dejinách a rozsah jeho publicistickej činnosti sa už dávnejšie javilo ako potrebné a účelné spracovať jeho personálnu bibliografiu, nakoľko takáto vedecká pomôcka predstavuje nevyhnutný základ pre objektívne štúdium a hlbšie poznanie osobnosti a doby, v ktorej pôsobila.

Spisovanie začal Pavol Stano v Liptovskom múzeu

Podľa všetkého ako prvý začal systematicky zaznamenávať Hlinkove publikačné aktivity, ako aj spisbu o ňom, knihovník a bibliograf Pavol Stano (1910 – 1988) od 40. rokov 20. storočia. Ako pracovník Liptovskému múzea v Ružomberku sa vtedy venoval o. i. archívnemu spracovaniu písomnej pozostalosti Andreja Hlinku, ktorá sa po jeho smrti dostala z ružomberskej fary do správy tejto inštitúcie. Spracúvaniu bibliografie Andreja Hlinku sa Pavol Stano venoval celý svoj ďalší život a jeho rozsiahlu lístkovnicu dostali autori k dispozícii, čo umožnilo konfrontovať vlastné záznamy a významne doplniť výsledný súpis.

Ďalšia významná iniciatíva vznikla na pôde Slovenskej národnej knižnice v 80. rokoch 20. storočia. Skupina pracovníkov knižnice sa v nepriaznivých pomeroch pokúsila o vytvorenie bibliografie A. Hlinku. Spracovaný súpis sa vnútorne člení na dve základné časti: Knihy a Články, pričom každá z nich sa ďalej člení na Hlinkove autorské diela a diela o ňom. Bibliografia siaha do roku 1991. Celkovo obsahuje 1767 záznamov, z toho 581 záznamov pripadá na Hlinkove diela a až 1186 záznamov na články o Hlinkovi. Hlinkova publicistická tvorba sa v tejto bibliografii uvádza len od roku 1918.

Tretí pokus o vytvorenie bibliografie A. Hlinku je spojený s menom slovenského bibliografia Karola Petrovského (1950 – 2010), ktorý bibliografiu začal rozpracovávať v roku 2008, no práca nemohla zdarne napredovať pre jeho zdravotné ťažkosti a napokon úmrtie. 

Posledný, štvrtý pokus vytvoriť bibliografiu A. Hlinku sa viaže k osobe cirkevného historika Petra Olexáka. K svojmu dielu Antológia časopiseckých a novinových článkov Andreja Hlinku (Martin : Matica slovenská, 2013) na s. 209 – 248 pripojil bibliografiu Hlinkovej publicistiky pod názvom Bibliografický zoznam všetkých článkov. Táto autorská bibliografia zachytáva články A. Hlinku, ale aj parlamentné prejavy a niekoľko interview.

Chcelo to čas. Hlinkova bibliografia vyšla úspešne až na piaty pokus

Skutočnosť, že doteraz realizované pokusy o vytvorenie Hlinkovej bibliografie ostali v rukopise, resp. neboli ukončené, nás priviedla k zámeru vytvoriť jeho autorskú bibliografiu, ktorá by komplexne zahŕňala ním prednesené, napísané a publikované texty a bola by k dispozícii širokej odbornej verejnosti pre potreby ďalšieho výskumu života a diela Andreja Hlinku.

Do našej bibliografie sme teda zahrnuli iba publikované autorské výstupy A. Hlinku. Ich charakteristickou črtou je veľká rozmanitosť. Preto sa z hľadiska prehľadnosti a zrozumiteľnosti bibliografie ukázalo ako účelné vytvoriť zodpovedajúcu štruktúru. Bibliografia sa člení na samostatné tematické časti: 

I. Samostatné publikácie (zahŕňa publikácie, kde bol Hlinka autorom alebo zostavovateľom); 

II. Príspevky v samostatných publikáciách (zahŕňa Hlinkove príspevky v rôznych zborníkoch, pamätniciach, výročných správach); 

III. Preklady (zahŕňa Hlinkove preklady z cudzích jazykov, pričom osobitný význam má preklad Biblie z latinskej Vulgáty do spisovnej slovenčiny. Preklad celej Biblie vydával Spolok sv. Vojtecha v rokoch 1913 – 1926. A. Hlinka bol v roku 1908 poverený prekladom Starého zákona. Preložil 19 kníh Starého zákona s výnimkou piatich kníh Mojžišových a knihy Jozue. Preklad Hlinkových častí vyšiel v rokoch 1923 – 1925); 

IV. Články (zahŕňa autorské články Hlinku v periodickej tlači, ale aj listy, telegramy, výzvy, rezolúcie a memorandá, ktoré sú publikované ako súčasť článkov v periodickej tlači od iných autorov); 

V. Prejavy (zahŕňa Hlinkove prejavy v parlamente, na politických, náboženských a spolkových podujatiach, pričom časť týchto prejavov bola redakčne upravená a v tomto prípade buď priamo citujú Hlinkove výroky, alebo ich tlmočia a interpretujú); 

VI. Interview (zahŕňa interview, ktoré Hlinka poskytol redaktorom domácich a zahraničných novín a časopisov); 

VII. Publikované pramene (zahŕňa rôzne pramene A. Hlinku, ktoré boli publikované v rámci súboru prameňov ako napríklad jeho korešpondencia s inými osobnosťami, alebo inštitúciami). V rámci tematických častí sa nachádzajú bibliografické záznamy, ktoré sú usporiadané chronologicky.

Do bibliografie A. Hlinku sme zaradili iba tie publikované výstupy, kde je isté autorstvo, teda sú priamo podpísané plným Hlinkovým menom, sú podpísané pseudonymami či iniciálami, ktoré Hlinka používal (Alfa, Kostolan, Lipták, Mešťan, Pravdomil, Výborník, Väzeň, A. H., Ah), alebo sú nepodpísané a ich autorstvo A. Hlinka priznal (článok Prechádzka Prahou a svetom. In: Slovák, roč. 6, 5. 4. 1924, č. 80, s. 2). Pri publikovaných výstupoch, ktoré sú podpísané A. Hlinkom a ďalšími osobami, sme zaradili iba tie, ktoré podpísal Hlinka a maximálne dve ďalšie osoby. Do bibliografie sme nezaradili interpelácie, ktoré popri Hlinkovi podpisovali zväčša viacerí členovia poslaneckého klubu Slovenskej ľudovej strany.

Čo všetko nájdete v Hlinkovej bibliografii

Bibliografia obsahuje príslušný aparát: Kalendárium života A. Hlinku, Zoznam excerpovaných prameňov, Zoznam použitej literatúry, Menný register, Miestny register a cudzojazyčné resumé. Pre lepšie objasnenie lokalizácie periodík sa v zozname excerpovaných prameňov uvádza za názvom periodika v okrúhlej zátvorke skrátený názov štátu alebo skratka názvu štátu, počas existencie ktorého prameň vychádzal. Vyhľadávanie materiálu pre bibliografiu bolo pomerne náročné. Musela sa preveriť relevantnosť predchádzajúcich pokusov o bibliografiu A. Hlinku. Bolo potrebné excerpovať veľký počet domácich a zahraničných novín a časopisov. Pri tvorbe bibliografie pomohlo bádanie v archívnych fondoch Slovenského národného archívu: Osobný fond Andrej Hlinka, Osobný fond Karol Sidor a v Národnom archíve Českej republiky, fond Výstrižkový archív Ministerstva zahraničných vecí.

Zdroj: RÓBERT LETZ – PAVOL MAKYNA: Andrej Hlinka – Autorská bibliografia

16,5 x 24,5 cm, 164 strán, tvrdá väzba, kalendárium, menný a miestny register, literatúra. ISBN 978-80-8218-048-3

---

Prosíme vás o dobrovoľnú podporu nášho vzdelávacieho a informačného projektu AndrejHlinka.sk. Ďakujeme!